Názory čitateľov
Projekt Train panel chce zmeniť nevyužité železničné trate na cyklotrasy
18. 9. 2021 anonym
Slavomír Kontúr:
V ,malých‘ železniciach vidím čosi viac ako len dopravný prostriedok,“ píše v sumáre knihy. „Pre mňa sú symbolom previazanosti toho dobrého medzi ľuďmi, potreby učiť sa spájať, komunikovať a spoločne vytvárať užitočné veci nielen pre seba, ale aj pre iných. Cesta úzkorozchodným vláčikom za oddychom, či už s rodinou, alebo s priateľmi, je sama osebe zážitkom, spoločenskou udalosťou. V čase, keď sa výrazne presadzuje individualita, individuálna doprava, virtuálna komunikácia, uzatváranie sa do svojich príbytkov, sú cesty hrkotajúcou železničkou návratom do príjemne ľudského sveta.“
www.ssn.sk/1399...
V ,malých‘ železniciach vidím čosi viac ako len dopravný prostriedok,“ píše v sumáre knihy. „Pre mňa sú symbolom previazanosti toho dobrého medzi ľuďmi, potreby učiť sa spájať, komunikovať a spoločne vytvárať užitočné veci nielen pre seba, ale aj pre iných. Cesta úzkorozchodným vláčikom za oddychom, či už s rodinou, alebo s priateľmi, je sama osebe zážitkom, spoločenskou udalosťou. V čase, keď sa výrazne presadzuje individualita, individuálna doprava, virtuálna komunikácia, uzatváranie sa do svojich príbytkov, sú cesty hrkotajúcou železničkou návratom do príjemne ľudského sveta.“
www.ssn.sk/1399...
18. 9. 2021 anonym
To je uzasne, zadeklovat zeleznicne trate.
Keby rozmyslali, aspon trocha konzervativne, mohli by trate vzuzit na to, co boli urcene.
Teda na prevadzku vlakov.
Napriklad osobnych, alebo historickych. Nieje vobec bez tradicie, ze mladez kedysi mala patronat nad nevyuzivanymi tratami, ktore sice zanikali aj v dobe bolsevickej totality, ale i dnes by mali svoj vznam, pri obmedzovani individualnej dopravy, najma na prepravu do kedysi rekreacnych lokalit, dnes nudzovych kolonii ludskych zdrojov, co odilsi zo slidlisk na catove osady trvale byvat.
Dnes nemusi jazdit na trati parna lokomotiva, alebo dieselovy vlak, dnes existuju a dokonca ani niesu drahe, na kratke trate aj elektricke supravy, bez nutnosti trakcneho pohonu na celej trase, skratka su to vlaky na baterky.
Mimochodom bateriove lokomotivy a dokonca hybridny pohon su vec stara uz cez 100 rokov. p. Sousedik, vyvyjal tieto pohony a uspesne aplikoval uz pred II.sv. Vojnou.
Jedine co sa zachovalo je tusim Slovenska strela, ktora presla rekonstrukciou a je v muzeu, po rokoch chatrania.
Keby tak napriklad zas rozcvicili elektrickovu trat, veducu z Blatisravy do Viedne.
Chyba nam asi 8km zruseneho kolajoveho zvrsku, ale to by sa asi p. Rozinovoi nelubilo, keby mu okolo Incheby chodila elektricka do Viedne. Tenisovy klub mu bol ukradnuty.
Nevyuzivane trate ako cyklotrasy su hlupost. Keby sluzili tieto trasy na prepravu k cyklotrasam a okoliu, kde by sa dalo jazdit na bycikli, pomohlo by to samospravam aj z turistickym ruchom a dopravnou obsluznostou, po zelenici.
Takto vlastne zapecatime zeleznicne koridory, aj ked nevyuzivane, na vecne casy.
Pride doba, ked elektricke bycikle a kolobezky, budu mat zakaz vjazdu do lesa a mozno aj do mesta.
Prikladom moze byt napriklad Praha.
Tam uz davno pochopili, ze kolobezka, bicykel, alebo segway, ci elektroskuter, nepatri do pesej zony a centra mesta, lebo z toho niesu ziadne zisky. V prvom rade dopravna obsluznost turistov, zablokovala centrum, tymto druhom dopravy. za druhe ludske zdroje, ktore vyuzivali alternativny druh dorpavy, neplatia parkovne. Ani poplatky za auto v centre. Proste pridu a odidu, pripadne turisti, ako selfienomadi, prefrcia {prebzucia} okolo a nic.
Takze asi takto vyzera v praxi cyklodoprava v meste buducnosti a jej okoli.
Proste sa to zakaze, alebo bycikel sa moze len tlacit, ale nie na nom jazdit.
A to nezmenili ani malsevici z AutoMat/a. Vyoutovali sami seba.
Keby rozmyslali, aspon trocha konzervativne, mohli by trate vzuzit na to, co boli urcene.
Teda na prevadzku vlakov.
Napriklad osobnych, alebo historickych. Nieje vobec bez tradicie, ze mladez kedysi mala patronat nad nevyuzivanymi tratami, ktore sice zanikali aj v dobe bolsevickej totality, ale i dnes by mali svoj vznam, pri obmedzovani individualnej dopravy, najma na prepravu do kedysi rekreacnych lokalit, dnes nudzovych kolonii ludskych zdrojov, co odilsi zo slidlisk na catove osady trvale byvat.
Dnes nemusi jazdit na trati parna lokomotiva, alebo dieselovy vlak, dnes existuju a dokonca ani niesu drahe, na kratke trate aj elektricke supravy, bez nutnosti trakcneho pohonu na celej trase, skratka su to vlaky na baterky.
Mimochodom bateriove lokomotivy a dokonca hybridny pohon su vec stara uz cez 100 rokov. p. Sousedik, vyvyjal tieto pohony a uspesne aplikoval uz pred II.sv. Vojnou.
Jedine co sa zachovalo je tusim Slovenska strela, ktora presla rekonstrukciou a je v muzeu, po rokoch chatrania.
Keby tak napriklad zas rozcvicili elektrickovu trat, veducu z Blatisravy do Viedne.
Chyba nam asi 8km zruseneho kolajoveho zvrsku, ale to by sa asi p. Rozinovoi nelubilo, keby mu okolo Incheby chodila elektricka do Viedne. Tenisovy klub mu bol ukradnuty.
Nevyuzivane trate ako cyklotrasy su hlupost. Keby sluzili tieto trasy na prepravu k cyklotrasam a okoliu, kde by sa dalo jazdit na bycikli, pomohlo by to samospravam aj z turistickym ruchom a dopravnou obsluznostou, po zelenici.
Takto vlastne zapecatime zeleznicne koridory, aj ked nevyuzivane, na vecne casy.
Pride doba, ked elektricke bycikle a kolobezky, budu mat zakaz vjazdu do lesa a mozno aj do mesta.
Prikladom moze byt napriklad Praha.
Tam uz davno pochopili, ze kolobezka, bicykel, alebo segway, ci elektroskuter, nepatri do pesej zony a centra mesta, lebo z toho niesu ziadne zisky. V prvom rade dopravna obsluznost turistov, zablokovala centrum, tymto druhom dopravy. za druhe ludske zdroje, ktore vyuzivali alternativny druh dorpavy, neplatia parkovne. Ani poplatky za auto v centre. Proste pridu a odidu, pripadne turisti, ako selfienomadi, prefrcia {prebzucia} okolo a nic.
Takze asi takto vyzera v praxi cyklodoprava v meste buducnosti a jej okoli.
Proste sa to zakaze, alebo bycikel sa moze len tlacit, ale nie na nom jazdit.
A to nezmenili ani malsevici z AutoMat/a. Vyoutovali sami seba.
18. 9. 2021 anonym
Kde je mladez?
Kde su ich ruky?
Kde su ich ciele??
Ruky na mobile, ciele v prdeli..
https://www.ter az.sk/magazin/stavba- zeleznice-trate-mlade ze-vyrocie/103480-cla nok.html
https://www.ret romania.sk/1950-1959/ presovska-pionierska- zeleznica
https://blog.sm e.sk/fecko/cestovanie /potulky-vychodom-pre sovska-pionierska-zel eznicka
https://www.vte dy.sk/trat-mladeze-ot vorenie-zeleznica-hro nska-dubrava-banska-s tiavnica
Co myslite umreli by dnesny mlady ludia, pri takejto cinnosti?
Osemnásť mesiacov driny
Povojnová stavba Trate mládeže sa oficiálne začala 5. apríla 1948. Trať je typická horská železnica. Stavali ju v zložitých terénnych podmienkach, bolo potrebné vybudovať 49 železničných a 32 cestných objektov. Trať dlhá 20,3 km prekonáva výškový rozdiel 266 metrov. Na uvedenom úseku museli vybudovať 1200 m dlhý tunel, dva mosty, tri viadukty, železničné stanice v Kozelníku, Banskej Belej, Banskej Štiavnici a zastávku v Banskom Studenci. Stavba trate bola ukončená 28. októbra 1949 a o dva dni neskôr, 30. októbra toho roku, ju slávnostne otvorili.
Kde su ich ruky?
Kde su ich ciele??
Ruky na mobile, ciele v prdeli..
https://www.ter az.sk/magazin/stavba- zeleznice-trate-mlade ze-vyrocie/103480-cla nok.html
https://www.ret romania.sk/1950-1959/ presovska-pionierska- zeleznica
https://blog.sm e.sk/fecko/cestovanie /potulky-vychodom-pre sovska-pionierska-zel eznicka
https://www.vte dy.sk/trat-mladeze-ot vorenie-zeleznica-hro nska-dubrava-banska-s tiavnica
Co myslite umreli by dnesny mlady ludia, pri takejto cinnosti?
Osemnásť mesiacov driny
Povojnová stavba Trate mládeže sa oficiálne začala 5. apríla 1948. Trať je typická horská železnica. Stavali ju v zložitých terénnych podmienkach, bolo potrebné vybudovať 49 železničných a 32 cestných objektov. Trať dlhá 20,3 km prekonáva výškový rozdiel 266 metrov. Na uvedenom úseku museli vybudovať 1200 m dlhý tunel, dva mosty, tri viadukty, železničné stanice v Kozelníku, Banskej Belej, Banskej Štiavnici a zastávku v Banskom Studenci. Stavba trate bola ukončená 28. októbra 1949 a o dva dni neskôr, 30. októbra toho roku, ju slávnostne otvorili.
| 1/1 |
