Názory čitateľov
Pre ohrozené domácnosti môže vláda zriadiť špeciálne tarify na energie
4. 10. 2021 Frantisek Nahnevany
DPH DPH DPH . . . V skutočnosti to vôbec nie je daň z pridanej hodnoty, ale niečo obludnejšie. Je to de facto finančne vyššia daň, t.j. daň z ceny /sumy/ bez dane /bez tzv. DPH/ resp. zo základu dane. Alebo daň z nákupnej ceny. A taktiež finančne vyššia daň z ceny /sumy/ s daňou /s tzv. DPH/.
3. 10. 2021 anonym
Nevytvoria tarifu, pre energeticku chudobu, pretoze URSO, este za vlady Ficilianov, zablokovalo metriku, pre urcovanie urovne energetickej chudoby.
Kde nieje metrika, nieje problem..
https://www.urs o.gov.sk/energeticka- chudoba/
ÚRSO sa týmto závažným legislatívnym a celospoločenským problémom intenzívne zaoberá, hoci ani v jednom členskom štáte EÚ túto problematiku nerieši prioritne národný regulátor.
Aktuálne experti úradu vypracovali návrh novej verzie „Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby“. Tá obsahuje okrem iného aj konkrétne návrhy komplexných a systémových riešení. Keďže ÚRSO nemá zo zákona legislatívnu iniciatívu (!), požiada Ministerstvo hospodárstva SR ako ústredný orgán štátnej správy, aby sprostredkovalo v tejto súvislosti ďalšie odborné konzultácie zainteresovaných ministerstiev a inštitúcií. Súčasné vedenie ÚRSO sa odmieta uspokojiť len s formálnymi návrhmi teoretických riešení. Preto okrem vypracovania „Koncepcie“ v súčasnosti v maximálnej miere svojich zákonných kompetencií iniciuje a podporuje intenzívne rokovania a spoluprácu medzi zainteresovanými ministerstvami a inštitúciami, aby sa mohli prijať praktické, systémové, navzájom súvisiace, legislatívne opatrenia, ktoré budú predovšetkým fungovať v praxi, nielen na papieri.
Ako Slovensko (ne)rieši energetickú chudobu
Príliš úzka definícia
V koncepcii ÚRSO definuje energetickú chudobu ako stav, keď „jednotlivci alebo domácnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vykurovania a ďalších energií, potrebných na fungovanie domácnosti“.
V slovenských podmienkach to podľa úradu znamená, že výdavky domácnosti na energie predstavujú viac ako desať percent priemerných výdavkov domácnosti na energie z celkových čistých peňažných príjmov domácnosti a zároveň táto domácnosť spĺňa podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi.
Práve podmienka hmotnej núdze podľa odborníčky „v žiadnom prípade“ nie je v poriadku, pretože ide o miešanie pojmov chudoba a energetická chudoba. Napriek tomu, že mnohých ľudí sa týkajú oba problémy, neznamená to, že ich riešenie je rovnaké.
https://euracti v.sk/section/energeti ka/news/ako-slovensko -neriesi-energeticku- chudobu/
https://energok lub.sk/sk/novinky/ene rgeticka-chudoba-ako- sa-pohnut-z-bodu-nula/
Kde nieje metrika, nieje problem..
https://www.urs o.gov.sk/energeticka- chudoba/
ÚRSO sa týmto závažným legislatívnym a celospoločenským problémom intenzívne zaoberá, hoci ani v jednom členskom štáte EÚ túto problematiku nerieši prioritne národný regulátor.
Aktuálne experti úradu vypracovali návrh novej verzie „Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby“. Tá obsahuje okrem iného aj konkrétne návrhy komplexných a systémových riešení. Keďže ÚRSO nemá zo zákona legislatívnu iniciatívu (!), požiada Ministerstvo hospodárstva SR ako ústredný orgán štátnej správy, aby sprostredkovalo v tejto súvislosti ďalšie odborné konzultácie zainteresovaných ministerstiev a inštitúcií. Súčasné vedenie ÚRSO sa odmieta uspokojiť len s formálnymi návrhmi teoretických riešení. Preto okrem vypracovania „Koncepcie“ v súčasnosti v maximálnej miere svojich zákonných kompetencií iniciuje a podporuje intenzívne rokovania a spoluprácu medzi zainteresovanými ministerstvami a inštitúciami, aby sa mohli prijať praktické, systémové, navzájom súvisiace, legislatívne opatrenia, ktoré budú predovšetkým fungovať v praxi, nielen na papieri.
Ako Slovensko (ne)rieši energetickú chudobu
Príliš úzka definícia
V koncepcii ÚRSO definuje energetickú chudobu ako stav, keď „jednotlivci alebo domácnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vykurovania a ďalších energií, potrebných na fungovanie domácnosti“.
V slovenských podmienkach to podľa úradu znamená, že výdavky domácnosti na energie predstavujú viac ako desať percent priemerných výdavkov domácnosti na energie z celkových čistých peňažných príjmov domácnosti a zároveň táto domácnosť spĺňa podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi.
Práve podmienka hmotnej núdze podľa odborníčky „v žiadnom prípade“ nie je v poriadku, pretože ide o miešanie pojmov chudoba a energetická chudoba. Napriek tomu, že mnohých ľudí sa týkajú oba problémy, neznamená to, že ich riešenie je rovnaké.
https://euracti v.sk/section/energeti ka/news/ako-slovensko -neriesi-energeticku- chudobu/
https://energok lub.sk/sk/novinky/ene rgeticka-chudoba-ako- sa-pohnut-z-bodu-nula/
3. 10. 2021 anonym
Takmer štvrtina obyvateľstva
Pri súčasnej definícii sú obyvatelia ohrození energetickou chudobou iba poberatelia dávky v hmotnej núdzi – cca 65 000 ľudí. Aj v koncepcii sa však píše, že jednou z hlavných skupín ohrozených energetickou chudobou sú seniori, ktorí platia za vykurovanie veľkých bytov, v ktorých pôvodne bývala celá rodina. Dôchodcovia tvoria 20 percent populácie a podľa Dokupilovej dáva väčšina z nich na energie viac ako 15 percent svojich príjmov.
Okrem toho koncepcia spomína domácnosti na dedinách, domácnosti trpiace generačnou chudobou (napríklad marginalizované rómske komunity), samoživiteľov a nezamestnaných, ktorí žijú v domoch alebo bytoch s veľkými energetickými stratami.
Podľa Dokupilovej odhadov je energetickou chudobou ohrozených približne 20 – 25 percent slovenských domácností. Zdôrazňuje, že ide o minimálny odhad a skutočný počet závisí od použitej definície.
Slovensko má veľký počet energeticky chudobných aj v porovnaní s inými členskými krajinami EÚ. V rebríčku krajín zoradených podľa Európskeho indexu energetickej chudoby v domácnosti (European Domestic Energy Poverty Index – EDEPI) za rok 2018 patrí Slovensku tretie miesto. Vyššie sú len Bulharsko a Maďarsko.
a to sa pisal rok 2020, ked vsetko bolo v najlepsom poriadku..
Pri súčasnej definícii sú obyvatelia ohrození energetickou chudobou iba poberatelia dávky v hmotnej núdzi – cca 65 000 ľudí. Aj v koncepcii sa však píše, že jednou z hlavných skupín ohrozených energetickou chudobou sú seniori, ktorí platia za vykurovanie veľkých bytov, v ktorých pôvodne bývala celá rodina. Dôchodcovia tvoria 20 percent populácie a podľa Dokupilovej dáva väčšina z nich na energie viac ako 15 percent svojich príjmov.
Okrem toho koncepcia spomína domácnosti na dedinách, domácnosti trpiace generačnou chudobou (napríklad marginalizované rómske komunity), samoživiteľov a nezamestnaných, ktorí žijú v domoch alebo bytoch s veľkými energetickými stratami.
Podľa Dokupilovej odhadov je energetickou chudobou ohrozených približne 20 – 25 percent slovenských domácností. Zdôrazňuje, že ide o minimálny odhad a skutočný počet závisí od použitej definície.
Slovensko má veľký počet energeticky chudobných aj v porovnaní s inými členskými krajinami EÚ. V rebríčku krajín zoradených podľa Európskeho indexu energetickej chudoby v domácnosti (European Domestic Energy Poverty Index – EDEPI) za rok 2018 patrí Slovensku tretie miesto. Vyššie sú len Bulharsko a Maďarsko.
a to sa pisal rok 2020, ked vsetko bolo v najlepsom poriadku..
| 1/1 |