Ono je to asi tak..
Ked ma clovek, dom, alebo byt a je jeho jedinym vlastnikom, tak predat a prestahovat sa je v pohode.
Ale akonahle byva v kralikarni rodina, uz zacina problem.
Nehnutelnist totiz zatazuje exponencialne viac, ak je vlastnena rodinou, lebo prakticky fixuje potencial pracovny, ako zeny tak aj muza na jedmom miete, saturuje deti a zvysuje naklady.
Tata a mama su najprv taxikari, skolske autobusy a nakoniec opusteny dochodcovia.
Na houby je to, ze u nas naozaj nieje rozsirene zmenenie bydliska z dovodu zmeny prace, alebo castejsie stahovanie.
Potom sa strasne predrazuje kazda zivotna faza.
Jeden amik mi povedal, ze slovac je strasne paranoidna a leniva, no napriek tomu velmi zrucna a vzdelana.
Ale proste slovaci (cesi tak isto) su schopny trvalej saturacie na jedom mieste.
Za to vraj mozu komousi, lebo nas vraj krmili istotami, ktore nas saturovali a vytvorili predsudky pred rotaciou v byvani, zasiatim pochybnosti o spravnosti potreby neustalej zmeny.
Iste "dozivotne" riesenia boli podnikove byty, alebo vobec vnimanie prestahovania sa do "lepsieho" len raz v zivote.
Ale cely cas, kdesi kusok od nas je to vnimane uplne inak.

co myslite preco slovac patri k narodom c o vlastnia %tualne najviac nehnutelnosti,lebo to dostali za sociku,alebo zdedili po pribuznych ktori zazili socik inak by vacsina zila v prenajme

Mat nehnutelnost, je pekna vec, prakticky zbytocna.
Aspon pokial je clovek mlady, tak je zbytocne fixovany nejakou zatazou.
Fakticky sa stava neflexibilnym, ale rozhodne vydieratelnym.
Dokial je clovek mlady, ma hladat cestu, ako sa zabezpecit aj na starobu.
Avsak cely mainstream stale hovori.. kupuj, uzivaj, pozicaj, splacaj potom..
Nakoniec je to o tom, ze ten co nerobil nic, ma niekedy viac (zdravie, sloboda) ako ten co cely zivot hrdlacil..
Typicky priklad je strasia generacia v Slovensku.
Nasetrili si na byt, na auto a nedokazu pochopit, ze pokial sa skoncil ich pracovny aktivny zivot, tak byvanie v mieste kde prezili cast zivota pracovneho, je drahy a treba sa prestahovat trebars do bytovky niekde na vidiek, co zostala po nejakom podniku.
Lenze oni do posledneho dychu vidia stale len drinu, co vlozili do svojej diery v panderlaku, baraku a nepochopia, ze od isteho momentu to nieje ziadna vyhoda a len stale vatsia ztaz.
Tak potom vyberaju kontajnery, investuju do BMG, AGW, stavaju sa znich bezdomovci.
Ale je to chyba modelu spravania, nie spolocnosti a cien nehnutelnosti.

vymenim, jednoizbovy byt za rodinny dom.
PS. rozdiel mozete dopôatit, pozdejsie.

Priklad Bratislavy je asi odstrašujúci. Najväčší problém ja vidím v tom, že nehnuteľnosti sú tiež matéria, tovar podliehajúci rovnakým zákonitostiam ako akýkoľvek iný a očakávať že kúpou nehnuteľnosti je človek absolúte zaistený je asi naivné, nieje to však vôbec hlúpe. Takisto nieje hlúpe bývať v podnájme. Práve z dôvodu toho že ceny aj nehnuteľností sa hýbu a na hypotéke možno takisto preplatit(človek si síce pove že z dlhodobého hľadiska je to jedno...ale to je len taký skrytý klam na mozog, pretože nieje jedno či 4 roky života investujem naviac do splácania hypotéky alebo nie - tým chcem povedať že je to investícia ako každá iná, dobrá alebo zlá), nehovoriac o risku zlej kúpy, akokoľvek je človek obozretný. Skôr je problém že ľudia vidia nehnuteľnosť ako jedinú alternatívu investovania. Podľa mna je to spoôsobené hlavne prístupom k zdrojom, kde väčšina ľudí zarába časť života peniaze, ale nemá už čas tieto peniaze inak zúročit ako že sa zadĺži, zaviaže banke-za zhubné potom považujem, že ceny sa držia neúmerne vysoko práve vďaka rôzným podporám a mentalite, ktorá považuje nehnuteľnosť za jedninú ochranu, nehovoric o tom že ďalšia generácia baby boomu už nebola. Pre mna najrozumnejšia a najistejšia investíci je zdravie a vzdelanie, pretože to zabezpečí vačšiu pohodu a adaptabilitu z dlhodobého hľadiska. Možno to hovorím len preto že som mladý a bez záväzkov, na druhú stranu môžem prehlásiť že čo píšem je aj čím sa riadim a finančne som sa zabezpečil vlastnou prácou, teraz sa snažím ten možný čas využiť v zmysle vyššie uvedeného. Napiek tomu vlastním nehnuteľnosť ako poslednu inštanciu, bolo to moje prianie a splenenie istoty, aj ked sa jedná o prázdny pozemok.

No ono je to trocha inak...
Na pravu mieru treba uviest to, ze tazko sa vam podari byvat v podnajme v Blatisrave, no zaroven si setrit ... Na starobu, alebo na dalsiu nehnutelnost.
Zkuste byvat v podnajme a zaroven stavat barak a platit hypoteku.
Ale podnajom na vela miestach sveta, kde nieje byvanie brane ako luxus, ale praca je naozaj platena a z tych penazi sa da zit, da sa nielen setrit, ale realne existovat.
To ale nechcite v SR a uz vobec nie v Blatisrave.
Pripomina mi to prekvapenie znameho, ktory zil nejaky cas v Anglicku a pracoval tam.. Neusetril, lebo chcel byvat v peknom byte, nebral svoju pracu, ako docasnu zalezitost na dobry zarobok a tzv. urychlovaci stupen a dokonca spekuloval o kupe bytu.
Keby sa uskromnil, rovnako ako ja, doniesol by si peniaze, tak tam nejaky cas skratka prevegetoval, ako by sa tam narodil a mal ostat po cely zvysok zivota.
Ja som tam zil najprv v mizernom prenajme, ale stal ma necelu 1/3 jeho najmu.
Od jari do jesene som byval vo svojom karavane, legalne zaparkovanom na parkovisku firmy a pripojenom na rozvody, za ktore som platil (voda, elektrina, plyn som si nosil v bombe)
Do roboty som chodil cez dvor, na miesto vysedavania v krcme, som si este privyrabal za strazenie dalsieho vedlajsieho objektu, kde som si neskor preparkoval karavan a odpustili mi za strazenie aj energie.
Po veceroch som opravoval motorky, sam som tam mal aj svoju, neskor som si karavan prestahoval do haly, kde som opravoval aj auta a traktory, do hlavne zamestnanie som vymenil za pridruzenu cinnost.
Nebyt toho, ze sa tam tiez zopsula situacia, tak som tam dodnes..

podobného dementa som stretol, Francúz mal 55 rokov, tiež si celý život prenajímal a teraz keď ochorel a nemôže pracovať tak skončil na ulici (býva v dodávke) pretože si v aktívnom veku nezabezpečil bývanie... kým pracoval smial z tých čo mali hypotéku ale teraz si uvedomil že za svoj život zaplatil za prenájmy tolko že si z hypotéky mohol kúpiť dom aj z velkým pozemkom...

nik tam dom nevlastní, všetci si domy prenajímajú - od koho? Nie od vlastníkov? Vykorenenie človeka z jeho miesta, premiešanie, vytváranie pohyblivej homogénnej masy pracovných síl. To sa to pobehuje po svete, kým je človek mladý a sám, ale skúste to s rodinou. Ale nakoniec aj tak príde na to, že nikam nepatrí, je cudzí aj tam aj tu.

Úplne súhlasím s týmto článkom, a Ja podľa toho aj žijem a nemám problém zbaliť sa a odísť na iné miesto. Cítim sa slobodne, podnikám a nemám žiadne záväzky voči banke na ktorú 90% ľudí drie a vôbec nežije, len prežíva.