napr.môj otec si urobil ako decko drevený bicykel...ešte aj reťaz bola celá z dreva, bolo to počas 2.ww, aby mohol jazdiť do mešťanky.., vyše 19 km do mesta. Moj dedo, jeho otec mu ho porúbal, lebo neuznával vzdelanie, ale robotu, statky. Otec ako 35 ročný začal stavať rodinný dom, ešte za komančov, ale na VŠ ma nedostal..., lebo som chcel byť nezávislý a od 18 som bol z domu preč /tiež ešte za komančov..., lebo som ho neznášal.
dom som začal stavať ako 29 ročný, bez úveru, lebo "chcem". už moje deti nevypadnú z domu, lebo im "je dobre", nudia sa, nemajú ťah a chuť meniť svet, akurát, že kladú dôraz na vzdelanie..., čo im síce umožňujem, ale ked vidím aké nedôchodčatá vychádzajú z VS..., skrátim to:
VŠETKO je v postoji..., v genoch, či sa vieme postaviť, hoci aj proti rodičom, aké máme ego, či pohrdame "autoritami", či napr. čítame aj niečo iné ako povinnú literatúru, podľa mňa je lepšie, ked rodič "buzeruje" decko a nenápadne ho vypodká z domu..., lebo čím skôr je na seba odkázaný.., tým lepšie.
Moja žena, tá je úplny opak mna, má tituly z niekoľkých VS, ale nerobí to pre peniaze, ale pre "radosť" zo štúdia..:) pričom jej rodičia majú max.učňovku..., táto problematika je oveľa zložitejšia, lebo napr.podľa otca som sa naučil, že práca je posledný sposob ako zarobiť peniaze.., bohužiaľ, alebo našťastie, práca ma baví, ale neviem byť zamestnanec ako môj otec, bol som iba necelý rok, odvtedy stále kopem za seba... a tak dookola môžem pokračovať. jednoducho v tom NEhrá žiadnu rolu nejaký "vzor"