Názory čitateľov
Storočnica Fedu: Kedy a prečo vznikol a ako funguje
23. 12. 2013 anonym
Celosvetový peňažný system
Centrálna banka Spojených štátov amerických pred viacerými rokmi vydala dokument s názvom „Moderná mechanika peňazí“. Táto publikácia detailne popisuje proces tvorby peňazí, ktorý využíva americká centrálna banka, rovnako ako aj sieť celosvetových komerčných bánk, ktoré podporuje. Na úvodnej strane dokument stanovuje svoj cieľ: "Účelom tejto publikácie je popísať základné princípy tvorby peňazí v bankovom systéme čiastkových finančných rezerv." Nasleduje popis tohto procesu prostredníctvom bankárskej terminológie. Zhrnúť sa to dá asi takto:
Vláda Spojených štátov sa rozhodne, že potrebuje nejaké peniaze. Zavolá centrálnej banke a požiada o povedzme 10 miliárd dolárov. Banka odpovie: „Samozrejme. Kúpime od vás v rovnakej hodnote vládne dlhopisy.“ Vláda si následne vezme nejaký papier, vytlačí naň nejaké oficiálne vyzerajúce prvky, a toto nazve vládne dlhopisy. Na ne potom napíše nejaké hodnoty v celkovej sume 10 miliárd dolárov a pošle ich centrálnej banke. Centrálna banka potom sama vyprodukuje niekoľko podobných kusov papiera. Tieto nazve bankovky centrálnej banky, taktiež v hodnote 10 miliárd dolárov. Centrálna banka tieto bankovky následne vymení za vládne dlhopisy. Po uskutočnení výmeny vezme vláda bakovky centrálnej banky v hodnote 10 miliárd dolárov a uloží ich na bankový účet.
V tejto chvíli sa papierové bankovky stanú legálnym platidlom, a množstvo peňazí v obehu Spojených štátov sa zvýši o 10 miliárd. Voilà: práve sa vytvorilo nových 10 miliárd amerických dolárov. Tento príklad je samozrejme iba zovšeobecnenie. Táto transakcia by v praxi prebehla totiž digitálne, bez použitia akéhokoľvek papiera. V skutočnosti existujú z celkového množstva peňazí v Spojených štátoch v hotovosti iba tri percentá. Zvyšných 97 percent existuje prakticky iba v počítačoch. Štátne dlhopisy sú vo svojej podstate nástrojmi zadlžovania. Keď centrálna banka kúpi tieto dlhopisy pomocou peňazí, ktoré vlastne vytvorí z ničoho, vláda sa týmito dlhopismi zaväzuje, že splatí centrálnej banke dlh. Inými slovami, peniaze boli vytvorené z dlhu. Tento zarážajúci paradox vzniku peňazí alebo hodnôt z dlhu alebo záväzku bude jasnejší v ďalšom priebehu tohto príkladu. Výmena sa teda uskutočnila, a 10 miliárd sa nachádza na účte v komerčnej banke.
Centrálna banka Spojených štátov amerických pred viacerými rokmi vydala dokument s názvom „Moderná mechanika peňazí“. Táto publikácia detailne popisuje proces tvorby peňazí, ktorý využíva americká centrálna banka, rovnako ako aj sieť celosvetových komerčných bánk, ktoré podporuje. Na úvodnej strane dokument stanovuje svoj cieľ: "Účelom tejto publikácie je popísať základné princípy tvorby peňazí v bankovom systéme čiastkových finančných rezerv." Nasleduje popis tohto procesu prostredníctvom bankárskej terminológie. Zhrnúť sa to dá asi takto:
Vláda Spojených štátov sa rozhodne, že potrebuje nejaké peniaze. Zavolá centrálnej banke a požiada o povedzme 10 miliárd dolárov. Banka odpovie: „Samozrejme. Kúpime od vás v rovnakej hodnote vládne dlhopisy.“ Vláda si následne vezme nejaký papier, vytlačí naň nejaké oficiálne vyzerajúce prvky, a toto nazve vládne dlhopisy. Na ne potom napíše nejaké hodnoty v celkovej sume 10 miliárd dolárov a pošle ich centrálnej banke. Centrálna banka potom sama vyprodukuje niekoľko podobných kusov papiera. Tieto nazve bankovky centrálnej banky, taktiež v hodnote 10 miliárd dolárov. Centrálna banka tieto bankovky následne vymení za vládne dlhopisy. Po uskutočnení výmeny vezme vláda bakovky centrálnej banky v hodnote 10 miliárd dolárov a uloží ich na bankový účet.
V tejto chvíli sa papierové bankovky stanú legálnym platidlom, a množstvo peňazí v obehu Spojených štátov sa zvýši o 10 miliárd. Voilà: práve sa vytvorilo nových 10 miliárd amerických dolárov. Tento príklad je samozrejme iba zovšeobecnenie. Táto transakcia by v praxi prebehla totiž digitálne, bez použitia akéhokoľvek papiera. V skutočnosti existujú z celkového množstva peňazí v Spojených štátoch v hotovosti iba tri percentá. Zvyšných 97 percent existuje prakticky iba v počítačoch. Štátne dlhopisy sú vo svojej podstate nástrojmi zadlžovania. Keď centrálna banka kúpi tieto dlhopisy pomocou peňazí, ktoré vlastne vytvorí z ničoho, vláda sa týmito dlhopismi zaväzuje, že splatí centrálnej banke dlh. Inými slovami, peniaze boli vytvorené z dlhu. Tento zarážajúci paradox vzniku peňazí alebo hodnôt z dlhu alebo záväzku bude jasnejší v ďalšom priebehu tohto príkladu. Výmena sa teda uskutočnila, a 10 miliárd sa nachádza na účte v komerčnej banke.
23. 12. 2013 anonym
Teraz to začína byť naozaj zaujímavé. Na základe fungovania systému čiastkových finančných rezerv sa uložených 10 miliárd stáva depozitom banky - rovnako ako iné vklady. A podľa pravidiel čiastkových rezerv, ktoré sú uvedené v publikácii „Moderná mechaniky peňazí“: „Banka musí disponovať určitou finančnou rezervou, ktorá zodpovedá predpísanému percentu prijatých vkladov.“ Krátko na to je predpísaná hodnota upresnená: „Podľa súčasných nariadení je požadovaná výška rezervy 10 percent.“ To znamená, že pri vklade 10 miliárd dolárov je banka nútená ponechať si 1 miliardu ako rezervu, a zvyšných deväť miliárd sa považuje za tzv. zvyškovú rezervu, ktorá môže slúžiť ako základ pre nové pôžičky. Logicky by sa dalo predpokladať, že spomenutých deväť miliárd bude pochádzať z pôvodného 10 miliardového vkladu. Pravda je však iná. V skutočnosti sa tých deväť miliárd dolárov jednoducho vytvorí z ničoho, ešte navyše k existujúcemu 10 miliardovému vkladu. Týmto spôsobom sa zvyšuje množstvo peňazí v obehu. A ako sa píše v „Modernej mechanike peňazí“: „Samozrejme, že banky v skutočnosti z uložených vkladov pôžičky nevyplácajú. Ak by to robili, nevytvárali by sa žiadne ďalšie peniaze. Pri vytvorení novej pôžičky banky prijímajú zmenky – teda zmluvy o pôžičke – výmenou za úvery – teda peniaze -, a na oplátku pripíšu príslušnú sumu na dlžníkov účet.“ Inými slovami, spomenutých deväť miliárd je možné vytvoriť len tak zo vzduchu, jednoducho preto, že po takejto pôžičke je dopyt, a existuje 10 miliardový depozit potrebný pre splnenie rezervného záväzku.
Povedzme, že niekto príde do tejto banky, a požičia si novovytvorených 9 miliárd dolárov. Dotyčný si s najväčšou pravdepodobnosťou tieto peniaze uloží na svoj vlastný účet v banke. Proces sa potom znovu opakuje. Vklad sa stáva rezervou banky. 10 percent sa odloží nabok, a 90 percent z deviatich miliárd, čiže 8,1 miliárd, je teraz dostupných ako novovytvorené peniaze, ktoré sa môžu znovu využiť na poskytovanie nových pôžičiek. A týchto 8,1 miliárd sa môže samozrejme znovu vypožičať a znovu vložiť, čím vznikne 7,2 miliárd potom 6,5 miliárd, potom 5,9 miliárd a tak ďalej.. Tento cyklus vytvárania peňazí môže pokračovať teoreticky až do nekonečna. V priemere sa týmto spôsobom môže vytvoriť ďalších 90 miliárd dolárov, na základe pôvodných 10 miliárd. Inak povedané, na základe každého vkladu do banky je možné vytvoriť asi deväťkrát viac nových peňazí - z ničoho.
Povedzme, že niekto príde do tejto banky, a požičia si novovytvorených 9 miliárd dolárov. Dotyčný si s najväčšou pravdepodobnosťou tieto peniaze uloží na svoj vlastný účet v banke. Proces sa potom znovu opakuje. Vklad sa stáva rezervou banky. 10 percent sa odloží nabok, a 90 percent z deviatich miliárd, čiže 8,1 miliárd, je teraz dostupných ako novovytvorené peniaze, ktoré sa môžu znovu využiť na poskytovanie nových pôžičiek. A týchto 8,1 miliárd sa môže samozrejme znovu vypožičať a znovu vložiť, čím vznikne 7,2 miliárd potom 6,5 miliárd, potom 5,9 miliárd a tak ďalej.. Tento cyklus vytvárania peňazí môže pokračovať teoreticky až do nekonečna. V priemere sa týmto spôsobom môže vytvoriť ďalších 90 miliárd dolárov, na základe pôvodných 10 miliárd. Inak povedané, na základe každého vkladu do banky je možné vytvoriť asi deväťkrát viac nových peňazí - z ničoho.
23. 12. 2013 anonym
Teraz, keď chápeme, akým spôsobom su vytvárané peniaze v bankovom systéme čiastkových rezerv, môže nám napadnúť logická otázka: Čo vlastne dáva týmto novovytvoreným peniazom hodnotu? Odpoveď znie: peniaze, ktoré už existujú. Nové peniaze vlastne odoberú z hodnoty už existujúcich peňazí v obehu. Celkové množstvo peňazí totiž rastie bez ohľadu na dopyt po tovaroch a službách. A ako ponuka s dopytom nachádzajú rovnováhu, ceny rastú a znižujú hodnotu existujúcich dolárov. Tento jav je všeobecne označovaný ako inflácia. A inflácia je v podstate skrytá daň, ktorú zaplatí verejnosť.
Ron Paul: To je rada, ktorú väčšinou dostávate. Že menu treba nafúknuť. Nehovoria znehodnoďte menu, devalvujte menu, nehovoria ošklbávajte ľudí, ktorí majú úspory. Hovoria: znížte úrokové sadzby. Skutočným podvodom je, keď zdeformujeme hodnotu peňazí. Keď vytvárame peniaze z ničoho, nemáme žiadne úspory, máme však takzvaný kapitál.
Moja otázka sa dá zhrnúť takto: Ako preboha môžeme čakať, že vyriešime problém inflácie, čiže zvyšovanie množstva peňazí, prostredníctvom ešte väčšej inflácie?
Samozrejme, že sa to nedá. Systém nafukovania peňazí cez čiastkové rezervy je vo svojej podstate inflačný. Zvyšovanie množstva peňazí v obehu bez zodpovedajúceho nárastu tovarov a služieb v ekonomike vždy spôsobí devalváciu meny. Stači sa pozrieť na krivky grafu znázorňujúce množstvo peňazí v obehu v porovnaní s historickou hodnotou dolára. Inverzný vzťah medzi nimi je zrejmý na prvý pohľad. Na vyrovnanie hodnoty jedného dolára z roku 1913 potrebujete 21,6 dolára v roku 2007. To je 96%-ná strata hodnoty od roku, v ktorom vznikla centrálna banka. Ak sa vám táto realita vrodenej a nekonečnej inflácie zdá byť absurdná a ekonomicky samozničujúca, tak vedzte, že absurdita je len zdržanlivé vyjadrenie toho, ako náš finančný systém v skutočnosti funguje. Peniaze v našom finančnom systéme sú dlhy. A dlhy sú peniaze. Toto je graf celkového množstva peňazí v obehu v USA od roku 1950 do roku 2006. A tu je graf štátneho dlhu Spojených štátov v rovnakom období. Aké prekvapenie, že trend v oboch grafoch je v podstate rovnaký. Čím viac peňazí existuje, tým vyšší je dlh. A čím vyšší je dlh, tým existuje viac peňazí. Inými slovami, každý dolár vo vašej peňaženke je niekto dlžný niekomu. Totiž jediný spôsob, akým môžu peniaze vzniknúť, je z pôžičiek. A preto, ak by každý človek v krajine splatil všetky svoje dlhy, vrátane vlády, v obehu by neostal ani len jeden jediný dolár.
"Ak by v našom finančnom systéme neexistovali dlhy, neexistovali by ani peniaze." - Marriner Eccles, guvernér centrálnej banky, 30. septembra 1941
Ron Paul: To je rada, ktorú väčšinou dostávate. Že menu treba nafúknuť. Nehovoria znehodnoďte menu, devalvujte menu, nehovoria ošklbávajte ľudí, ktorí majú úspory. Hovoria: znížte úrokové sadzby. Skutočným podvodom je, keď zdeformujeme hodnotu peňazí. Keď vytvárame peniaze z ničoho, nemáme žiadne úspory, máme však takzvaný kapitál.
Moja otázka sa dá zhrnúť takto: Ako preboha môžeme čakať, že vyriešime problém inflácie, čiže zvyšovanie množstva peňazí, prostredníctvom ešte väčšej inflácie?
Samozrejme, že sa to nedá. Systém nafukovania peňazí cez čiastkové rezervy je vo svojej podstate inflačný. Zvyšovanie množstva peňazí v obehu bez zodpovedajúceho nárastu tovarov a služieb v ekonomike vždy spôsobí devalváciu meny. Stači sa pozrieť na krivky grafu znázorňujúce množstvo peňazí v obehu v porovnaní s historickou hodnotou dolára. Inverzný vzťah medzi nimi je zrejmý na prvý pohľad. Na vyrovnanie hodnoty jedného dolára z roku 1913 potrebujete 21,6 dolára v roku 2007. To je 96%-ná strata hodnoty od roku, v ktorom vznikla centrálna banka. Ak sa vám táto realita vrodenej a nekonečnej inflácie zdá byť absurdná a ekonomicky samozničujúca, tak vedzte, že absurdita je len zdržanlivé vyjadrenie toho, ako náš finančný systém v skutočnosti funguje. Peniaze v našom finančnom systéme sú dlhy. A dlhy sú peniaze. Toto je graf celkového množstva peňazí v obehu v USA od roku 1950 do roku 2006. A tu je graf štátneho dlhu Spojených štátov v rovnakom období. Aké prekvapenie, že trend v oboch grafoch je v podstate rovnaký. Čím viac peňazí existuje, tým vyšší je dlh. A čím vyšší je dlh, tým existuje viac peňazí. Inými slovami, každý dolár vo vašej peňaženke je niekto dlžný niekomu. Totiž jediný spôsob, akým môžu peniaze vzniknúť, je z pôžičiek. A preto, ak by každý človek v krajine splatil všetky svoje dlhy, vrátane vlády, v obehu by neostal ani len jeden jediný dolár.
"Ak by v našom finančnom systéme neexistovali dlhy, neexistovali by ani peniaze." - Marriner Eccles, guvernér centrálnej banky, 30. septembra 1941
23. 12. 2013 anonym
Štátny dlh Spojených štátov bol naposledy úplne splatený v roku 1835, po tom ako prezident Andrew Jackson zrušil centrálnu banku, ktorá bola predchodcom terajšej centralnej banky. Jacksonova celá politická agenda sa v podstate točila okolo tohto jeho záväzku - zrušiť centrálnu banku. Vyhlásil: "Obrovské snahy, ktoré terajšia banka vyvinula, aby získala moc nad vládou, sú len predtuchou toho, čo by čakalo ľudí, ak by na základe klamstiev dovolili pokračovanie existencie tejto alebo založenie podobnej inštitúcie." - prezident Andrew Jackson, 1767 – 1845
Jeho varovanie sa však žiaľ minulo účinku, a medzinárodní bankári v roku 1913 uspeli a založili ďalšiu centrálnu banku - Centrálnu banku USA, nazývanú Federal Reserve. A pokiaľ bude táto inštitúcia existovať, nekonečný dlh je zaručený.
Doteraz sme hovorili o skutočnosti, že peniaze sú vytvárané z dlhov cez pôžičky. Tieto pôžičky sa vydávajú na základe bankových rezerv, a rezervy pochádzajú z vkladov. Pomocou systému čiastkových rezerv je možné vytvoriť na základe každého vkladu deväťkrát väčšie množstvo nových peňazí. To znehodnocuje už existujúce peniaze v obehu, a má za následok zvyšovanie cien. A keďže sú všetky tieto peniaze vytvárané z dlhov a náhodne kolujú v obehu vďaka obchodu, ľudia si prestávajú byť vedomí svojho pôvodného dlhu a nastáva nerovnováha, v ktorej sú ľudia nútení súperiť o prácu, aby získali dostatok peňazí z obehu na pokrytie svojich životných nákladov. A aj napriek tomu, aký absurdný sa tento na hlavu postavený systém zdá byť, stále je tu jedna vec, ktorú sme z rovnice vynechali. A je to práve táto vec, ktorá odhaľuje skutočne podvodnú povahu celého systému. Využívanie úroku.
Jeho varovanie sa však žiaľ minulo účinku, a medzinárodní bankári v roku 1913 uspeli a založili ďalšiu centrálnu banku - Centrálnu banku USA, nazývanú Federal Reserve. A pokiaľ bude táto inštitúcia existovať, nekonečný dlh je zaručený.
Doteraz sme hovorili o skutočnosti, že peniaze sú vytvárané z dlhov cez pôžičky. Tieto pôžičky sa vydávajú na základe bankových rezerv, a rezervy pochádzajú z vkladov. Pomocou systému čiastkových rezerv je možné vytvoriť na základe každého vkladu deväťkrát väčšie množstvo nových peňazí. To znehodnocuje už existujúce peniaze v obehu, a má za následok zvyšovanie cien. A keďže sú všetky tieto peniaze vytvárané z dlhov a náhodne kolujú v obehu vďaka obchodu, ľudia si prestávajú byť vedomí svojho pôvodného dlhu a nastáva nerovnováha, v ktorej sú ľudia nútení súperiť o prácu, aby získali dostatok peňazí z obehu na pokrytie svojich životných nákladov. A aj napriek tomu, aký absurdný sa tento na hlavu postavený systém zdá byť, stále je tu jedna vec, ktorú sme z rovnice vynechali. A je to práve táto vec, ktorá odhaľuje skutočne podvodnú povahu celého systému. Využívanie úroku.
23. 12. 2013 anonym
Keď si vláda požičia peniaze od centrálnej banky, alebo keď si človek požicia peniaze od komerčnej banky, takmer vždy je treba pôžičku splatiť s vysokým úrokom. Inými slovami: takmer každý existujúci dolár sa musí vrátiť banke aj spolu s úrokom. Ale - ak sú všetky peniaze požičané z centrálnej banky a nafúknuté komerčnými bankami prostredníctvom pôžičiek, tak to, čo treba vrátiť, sú vlastne všetky peniaze v obehu. Kde sa ale potom majú vziať peniaze na splatenie všetkých úrokov? Nikde. Tieto peniaze neexistujú. Dôsledky tejto skutočnosti sú zarážajúce. Množstvo peňazí, ktoré ľudia dlhujú bankám, bude vždy väčšie ako celkové množstvo peňazí, ktoré sa nachádza momentálne v obehu. Preto je v ekonomike neustále prítomná inflácia. Vždy sú treba nové peniaze na zaplátanie nekonečného deficitu, ktorý je vstavaný do systému a spôsobený potrebou splatiť úroky. Tiež to znamená, že nedostatok a bankroty sú doslova matematicky zabudované do systému, a v spoločnosti budú vždy existovať chudáci, ktorým zostane v rukách čierny Peter. Analógiou je stoličkový tanec. Akonáhle prestane hrať hudba, niekto musí vypadnúť. A práve o to ide. Tento proces neustále presúva skutočné bohatstvo od jednotlivcov do rúk bánk. Pretože ak nie ste schopný splatiť svoju hypotéku, zhabú vám majetok. Toto je obzvlášť poburujúce, ak si uvedomíte, že sa tomu nielenže vďaka systému čiastkových rezerv nedá vyhnúť, ale predovšetkým, že peniaze, ktoré vám banka požičala, z právneho hľadiska nikdy neexistovali.
V roku 1969 sa riešil v americkom štáte Minnesota súdny prípad s mužom menom Jerome Daly. Ktorý viedol súdny spor s bankou za zhabanie svojho domu kúpeného na hypotéku, na ktorý mu daná banka poskytla pôžičku. Argumentoval, že hypotekárna zmluva zaväzujúca obe strany - jeho a banku - vyžadovala, aby obe strany predložili na výmenu legitímnu formu majetku. V právnom jazyku sa to nazýva protihodnota. Pán Daly súdu vysvetlil, že peniaze v skutočnosti neboli majetkom banky, ale boli vytvorené z ničoho v momente, keď prišlo k podpisu zmluvy.
V roku 1969 sa riešil v americkom štáte Minnesota súdny prípad s mužom menom Jerome Daly. Ktorý viedol súdny spor s bankou za zhabanie svojho domu kúpeného na hypotéku, na ktorý mu daná banka poskytla pôžičku. Argumentoval, že hypotekárna zmluva zaväzujúca obe strany - jeho a banku - vyžadovala, aby obe strany predložili na výmenu legitímnu formu majetku. V právnom jazyku sa to nazýva protihodnota. Pán Daly súdu vysvetlil, že peniaze v skutočnosti neboli majetkom banky, ale boli vytvorené z ničoho v momente, keď prišlo k podpisu zmluvy.
23. 12. 2013 anonym
Nezabudnime na to, čo o pôžičkách hovorí „Moderná mechanika peňazí“: „Pri vytvorení novej pôžičky banky prijímajú zmenky – teda zmluvy o pôžičke – výmenou za úvery – teda peniaze.“ „Výšky rezerv zostávajú pôžičkami nezmenené.“ „Uložené vklady ale predstavujú nový prírastok k celkovej výške depozít bankového systému.“ Inými slovami: Peniaze nepochádzajú z existujúcich vkladov v bankách alebo ich majetku. Banka ich jednoducho vytvorí, bez toho, aby do toho dala niečo svoje, s výnimkou teoretického záväzku na papieri.
V pokračujúcom súdnom spore pána Dalyho zaujal stanovisko prezident banky, pán Morgan. Sudca si na to vo svojom osobnom memorande spomína nasledovne: „Prezident banky priznal, že v spolupráci s centrálnou bankou Spojených štátov vytvoril peniaze na úver vo svojom účtovníctve.“ „Peniaze a úver vznikli až vtedy, keď ich v banke vytvorili.“
„Pán Morgan priznal, že neexistoval žiaden zákon ani iný právny predpis, ktorý by ho na niečo také oprávňoval.“ „Na uzavretie hypotekárnej zmluvy musí existovať právna protihodnota.“ „Porota rozhodla, že žiadna právna protihodnota neexistovala,
a ja s tým súhlasím.“ Poeticky ešte dodal: „Iba Boh môže vytvoriť hodnotu z ničoho.“
Na základe tohto zistenia súd zamietol zhabanie Dalyho domu bankou, a dom zostal v jeho vlastníctve.
Záver vyplývajúci z tohto súdneho rozhodnutia je nesmierne významný.
Vždy, keď si požičiate peniaze z banky, či už vo forme hypotéky alebo kreditných úverov, peniaze, ktoré dostanete, sú nielenže fiktívne, ale predovšetkým predstavujú nelegálnu formu protihodnoty, čím sa váš záväzok splatiť peniaze naspäť stáva neplatným. Banka totiž dané peniaze vôbec nikdy nevlastnila..
Podobné právne uvedomenia situácie a súdne rozhodnutia sa žiaľ potláčajú a ignorujú, a hra neustáleho presunu bohatstva od ľudí do bánk pokračuje, spolu s nekonečným dlhom. -Zeitgeist-
V pokračujúcom súdnom spore pána Dalyho zaujal stanovisko prezident banky, pán Morgan. Sudca si na to vo svojom osobnom memorande spomína nasledovne: „Prezident banky priznal, že v spolupráci s centrálnou bankou Spojených štátov vytvoril peniaze na úver vo svojom účtovníctve.“ „Peniaze a úver vznikli až vtedy, keď ich v banke vytvorili.“
„Pán Morgan priznal, že neexistoval žiaden zákon ani iný právny predpis, ktorý by ho na niečo také oprávňoval.“ „Na uzavretie hypotekárnej zmluvy musí existovať právna protihodnota.“ „Porota rozhodla, že žiadna právna protihodnota neexistovala,
a ja s tým súhlasím.“ Poeticky ešte dodal: „Iba Boh môže vytvoriť hodnotu z ničoho.“
Na základe tohto zistenia súd zamietol zhabanie Dalyho domu bankou, a dom zostal v jeho vlastníctve.
Záver vyplývajúci z tohto súdneho rozhodnutia je nesmierne významný.
Vždy, keď si požičiate peniaze z banky, či už vo forme hypotéky alebo kreditných úverov, peniaze, ktoré dostanete, sú nielenže fiktívne, ale predovšetkým predstavujú nelegálnu formu protihodnoty, čím sa váš záväzok splatiť peniaze naspäť stáva neplatným. Banka totiž dané peniaze vôbec nikdy nevlastnila..
Podobné právne uvedomenia situácie a súdne rozhodnutia sa žiaľ potláčajú a ignorujú, a hra neustáleho presunu bohatstva od ľudí do bánk pokračuje, spolu s nekonečným dlhom. -Zeitgeist-
23. 12. 2013 anonym
pekný PR čklánok - ako vždy, zlo sa zabalí do pekných slov. A pravda nie je povedaná. Kto založil FED okrem Margana? Prečo vznikol a ako sa v súvislosti s W. Wilsonom stali tým, čím sú dnes? Ako je možné, že dovtedy stabilný USD, ktorý ešte aj počas občianskej vojny udržal 65% svojej hodnoty, za storočnicu ich vlastnenia americkej "národnej" meny padol na 2,5% svojej hodnoty? Kto príde po Benovi Shalomovi Bernankem? Kto bol pred Alanom Greenspanom? Viď wikipedia, článok o USD a životopisy riaditeľov, údaj Religion... Prečo zomrel JFK a potom aj jeho brat Bobby? Ako je možné, že "národnú" menu Ameriky vlastnia súkromné banky - ešte k tomu neamerické? A ccez ňu vykrádajú celý svet pomocou petrodolára? Prečo zomrel S. Hussajn, ktorý chcel ropu redávať za Euro? Prečo je Irán neustále spomínaný ako agresor - a má ropu a USD neustále stráca na hodnote? Vlastnia Američania v Amerike ešte niečo, keď dlh USA voči FEDu je krytý majetkom USA a je to už... iárd USD?
23. 12. 2013 pete
FED=vrahovia,zlodeji =MAFIA
| 1/1 |