Myslím, že to je skôr problém, toho že človek si viac váži to o čo sa zaslúžil priamo. Ľudia si nevážia keď dostanú niečo zadarmo. Tí čo dostávajú soc. dávky za ne niesu vďační, chcú viac. Nieje to dobrá cesta. Ale súhlasím, že keď už máme individualizmus, nemôžme sa vyhnúť tomu, že ak niekto chce so svojím životom naložiť ako zaháľač(v zmylse pracovnom) tak nech radšej zaháľa ako by mal sa tváriť, že chce pracovať ale pritom len zavadzia a keď má niečo za úlohu tak hľadá ako sa to nedá. Ale to je pracovná morálka a nesúvisí priamo s témou. Prerozdelenie je problém a vždy bol. Vždy sa nájde niekto kto si myslí, že má právo na niečo čo je užitočné, zaberie to pre seba a čaká, že mu to prinesie nad-výhody, nesmrteľnosť. Skromnosť musí byť na oboch stranách spoločnosti, nielen vynútená, dokiaľ to tak nebude nebude to fungovať, pretože chudobní si nebudú vážiť čo majú zadarmo(vždy budú závidieť, mať pocit,že dostávajú almužnu), a bohatí budú pohŕdať ostatními.Je to psychologický problém a nie ekonomický.

Laco, tu sa jedná o prácou nepodmienenom základnom prijme. Práca sama o sebe nemá hodnotu, prejavuje sa na trhu len cez hodnotu tovaru. Keby mohol jestvovať prácou nepodmienený základná príjem, potom by základné životné potreby vzrástli do neúnosnej výšky. Napokon nikde to zatiaľ nefunguje v tekej podobe žeby sa vyplácalo 30 000 švajčiarských frankov ročne a ako dopadli pokusy o referendum ani neviem. Peňazí je pochopiteľne dosť, len sú v súkromnom vlastníctve. Zoberme to prakticky v kontexte napríklad s I. a II. pilierom predlžovaním odchodu do dôchodku.

dobre rano, každy berie