Názory čitateľov
Rozdiely v príjmoch aj v míňaní: Bohatí chcú mať bohaté deti, chudobní plné brucho
16. 4. 2015 Lolo
Jeden fakt, na ktory sa nema zabudat, je, ze cim je clovek chudobnejsi a cim viac sa ponara do akej kolvek formy chudoby, alebo nedostatku, tym mensi odpor kladie v dalsom stupnujucom sa utlaku. Staci, aby sa takemuto cloveku, rodine, alebo narodu, len na chvilku polepsilo, alebo prestali citit utlak, pripadne zacali mat len obycajny "lepsi pocit" a v pripade, ze sa opat zvysi tlak, alebo sa maju vratit k rutinnej biede a chudobe, zacnu protestovat a burit sa.
Preto je chudoba a utlak, tak dolezite zvysovat, inak by nastali rebelie a nespokojnost by sa zacala zvysovat, umerne represii.
To nieje moja myslienka, pozical som si ju od Eric Hoffera z knihy pravoverny.
Preto je chudoba a utlak, tak dolezite zvysovat, inak by nastali rebelie a nespokojnost by sa zacala zvysovat, umerne represii.
To nieje moja myslienka, pozical som si ju od Eric Hoffera z knihy pravoverny.
15. 4. 2015 anonym
Bohužiaľ už nadpis je úplne pomýlený. Bohatí totiž nad výdavkami na stravu ani neuvažujú. Považujú ich za prirodzené a normálne. Chudobní prevažnú časť svojich výdavkov musia venovať práve na stravu aby vôbec prežili. Článok celý je demagogický a asi ho písal človek neznalý, ľudovo povedané blbec. Jediné pozitívum čo kvitujem, je jeho konštatovanie, že má zmysel investovať do vzdelania. Škoda, že tak neurobil aj on.
16. 4. 2015 Miro
Nie len nadpis. Uz % ukazuju, ze sa porovnavaju relativne veliciny. Inak povedane. Chudobny s prijmom 2$ si kupi chleba za dolar. Teda minul 50% prijmov. Bohaty s prijmom 1000$ si kupi ten isty chlieb za 1$. Teda minul 1 promile z prijmov. A zaver (podla clanku) znel. Ach ten chudobny nenazranec ... Treba byt opatrny a vediet, kedy sa maju porovnavat relativne a kedy absolutne veliciny. S pozdravom.
16. 4. 2015 Jockey
Vy dvaja ste ten clanok nepochopili... ked sa rozculujete nad autorom a v podstate hovorite to iste ako autor :) Je jasne, ze ak chudobny s prijmom 300€ da na stravu 60€, tak to tvori 20% jeho prijmov, ale ked bohaty s prijmom 3000€ da na stravu "az" 120€, tak to tvori len 4% jeho prijmu, napriek tomu, ze dal na stravu 2krat tolko ako chudobny.
A rozculovat sa nad nadpisom... to len preto, ze je napisany bulvarne... urcite by vas tak nenastval nadpis: "Bohatí investuju viac do vzdelania, chudobní viac do stravy".
A rozculovat sa nad nadpisom... to len preto, ze je napisany bulvarne... urcite by vas tak nenastval nadpis: "Bohatí investuju viac do vzdelania, chudobní viac do stravy".
4. 9. 2016 anulo@aol.com
Neviem co poznas naozaj bohatych a naozaj chudobnych.Ak by si poznal nenapisal bi si to.
15. 4. 2015 anonym
Najhorší sú potom dôchodcovia lebo míňajú nehospodárne na všetko lebo až 90 a viac % z dôchodku minú na jedlo a energiu a bývanie, tak asi takto je možné demagogicky používať štatistiku a %, že. Ak náklady na život sú povedzme 90 Eur a mám príjem 100 potom miniem 90 %, ak mám príjem 1000 tak iba 9 % napr. na tu stravu, a takto je možné pokračovať.
15. 4. 2015 Lolo
Problem je zhrua v tom, ze zatial co clovek, ktory nikdy v zivote nemal hlad, alebo ani ciastocnu existencnu obavu, skor len "videl" niekde, alebo "cital o niecom", ako je chudoba, moze zit relativne spokojne. A jeho vydavky budu obvykle adekvatne prijmom, tym padom aj vzdelanie. Chudoba ale nieje len o jedle, chudoba existuje v mnohych formach.
Ked si rozumny a rozhladeny clovek, ktory zazil extremnu chudobu, trebars v Afrike, hladomor v Malawi, ale videl aj bohatstvo v kontraste z chudobou v USA, pripadne pocestoval cez take miesta, ako HongKong, po navrate domov, vidi uplne iny rozmer chudoby.
Je to takzvana chudoba umela, ktora nieje ani extremna, ako napriklad v Mexico city, ale nieje ani tak rozvrstvena, ako napriklad v USA a ani nieje multietnicka, ako v USA.
Ani nema charakter hladomoru, alebo totalneho utlaku, ako v Laose, alebo imbecility ako v severnej Korei.
Ale jednu crtu spolocnu z napriklad Koreou severnou ma.
Nieje to totalita, ale uplne odtrhnutie vladnucej a volenej vlady, od realnych problemov ludi.
Chudoba, moze mat aj ine podoby, ako len diferencovanie na plne brucho a vzdelanie.
Problem chudoby v Europe, nieje ani pristahovalctvo, lebo v krajinach ako je Slovakistan, pristahovalci nejako niesu. Problem napriklad Slovakistanu, je v nedostatku prilezitosti a vzhladom na dezindustrializaciu a odpolnohospodarneni e, je problem v tom, ze neexistuje diferencia a dynamika rozvoja, len koncentracia pseudobohatstva a zakony, predpisy, odvody, smeruju od sedej masy tych, co maju nejaky prijem, smerom do akejsi ciernej diery, ktora sa vola statna moc, kde sa prostriedky bezozvysku, skor z velkym minusom spotrebuju a nevytvaraju ziadne dynamicke investicie, skor iba dlh. Potom narod nevytvara ziadne trvale hodnoty, ale rovnako produkuje iba dlh, ktory musi niekolkogeneracne splacat.
A tym, ze sa vytvara len ono financne, hodnotove a ludske vakuum, ubuda aj prilezitosti i potreby vytvarat v dlhodobom horizonte cokolvek ine, ako spotrebu, pripadne okamzite pokrytie potrieb, ktore sa v priebehu zivota vytvaraju.
Je to system, ktory moze fungovat tak dlho, pokym okolne vplyvy nevytvoria nejaku vatsiu porebu, alebo tlak.
Vzhladom na europsku mumiu, tento system vyhovuje a je vytvarany, ako nemenny. Otazka je, co bude nasledovat, az dojde vplyvom okolia ku precitnutiu.
Lebo napriklad Slovakistancom nevadi, ze su klamany, alebo okradany, svoje potreby, napriek tomu, ze mame vzdelanie, mame upriamene vdaka mainstreamu a tlakom prostredia nastavene len, na uspokojovanie okamzitych potrieb. Takto sme daleko zranitelnejsi a bez "tradicnych hodnot" nam stav chudoby mysle a aj tej financnej, nejako nevadi. Staci, ak sa to prezentuje ako mderne a v kurze.
Ked si rozumny a rozhladeny clovek, ktory zazil extremnu chudobu, trebars v Afrike, hladomor v Malawi, ale videl aj bohatstvo v kontraste z chudobou v USA, pripadne pocestoval cez take miesta, ako HongKong, po navrate domov, vidi uplne iny rozmer chudoby.
Je to takzvana chudoba umela, ktora nieje ani extremna, ako napriklad v Mexico city, ale nieje ani tak rozvrstvena, ako napriklad v USA a ani nieje multietnicka, ako v USA.
Ani nema charakter hladomoru, alebo totalneho utlaku, ako v Laose, alebo imbecility ako v severnej Korei.
Ale jednu crtu spolocnu z napriklad Koreou severnou ma.
Nieje to totalita, ale uplne odtrhnutie vladnucej a volenej vlady, od realnych problemov ludi.
Chudoba, moze mat aj ine podoby, ako len diferencovanie na plne brucho a vzdelanie.
Problem chudoby v Europe, nieje ani pristahovalctvo, lebo v krajinach ako je Slovakistan, pristahovalci nejako niesu. Problem napriklad Slovakistanu, je v nedostatku prilezitosti a vzhladom na dezindustrializaciu a odpolnohospodarneni e, je problem v tom, ze neexistuje diferencia a dynamika rozvoja, len koncentracia pseudobohatstva a zakony, predpisy, odvody, smeruju od sedej masy tych, co maju nejaky prijem, smerom do akejsi ciernej diery, ktora sa vola statna moc, kde sa prostriedky bezozvysku, skor z velkym minusom spotrebuju a nevytvaraju ziadne dynamicke investicie, skor iba dlh. Potom narod nevytvara ziadne trvale hodnoty, ale rovnako produkuje iba dlh, ktory musi niekolkogeneracne splacat.
A tym, ze sa vytvara len ono financne, hodnotove a ludske vakuum, ubuda aj prilezitosti i potreby vytvarat v dlhodobom horizonte cokolvek ine, ako spotrebu, pripadne okamzite pokrytie potrieb, ktore sa v priebehu zivota vytvaraju.
Je to system, ktory moze fungovat tak dlho, pokym okolne vplyvy nevytvoria nejaku vatsiu porebu, alebo tlak.
Vzhladom na europsku mumiu, tento system vyhovuje a je vytvarany, ako nemenny. Otazka je, co bude nasledovat, az dojde vplyvom okolia ku precitnutiu.
Lebo napriklad Slovakistancom nevadi, ze su klamany, alebo okradany, svoje potreby, napriek tomu, ze mame vzdelanie, mame upriamene vdaka mainstreamu a tlakom prostredia nastavene len, na uspokojovanie okamzitych potrieb. Takto sme daleko zranitelnejsi a bez "tradicnych hodnot" nam stav chudoby mysle a aj tej financnej, nejako nevadi. Staci, ak sa to prezentuje ako mderne a v kurze.
| 1/1 |
