Kazdy, kto sa stava nadbytocnym, pre globalny system, sa musi vyrovnat zo svojou nadbytocnostou po svojom, inak to zanho spravi globalny system.
Od najjednoduchsieho modelu, kedy sa otrok preorientuje na inu pracovnu oblast a pokracuje v zivote dalej, avsak z mensim platom alebo vo vatsej biede, az po extremne riesenie, kedy clovek, alebo skupina spacha samovrzdu, vsetko je len dosledok problemu. Pricina ale netkvie v samotnych strojoch, alebo robotoch, pricina je nenazranost ludi ako celku.
Stroje a najma roboty, potrebuju rovnako ako ludia, pracovnu cinnost, ktora prinasa zisk.
Rozdiel medzi clovekom a srojom je ale v tom, ze clovek dokaze v relativne nehostinnych podmienkach a relativne zlej opatere a strave i velkom stradani, pokial ma moznost, nielen pracovat, ale sa aj mnozit a generacne odovzdavat vedomosti, pripadne sa prisposobovat okolnym podmienkam, eventualne aj migrovat.
Stroje a najma tie moderne, co nazyvame roboty, od doby romanu RUR, potrebuju prilis vela cistej energie a prilis vela komponentov, ktore sa opotrebovavaju a stroje sa tiez bez ludskeho pricinenia nemnozia, ani nezdokonaluju, dokonca ani neprisposobuju podmienkam, ako clovek. Zoradenim strojov do nejakeho vyrobneho komplexu, nevznika ani komunita, ani rodina, ale len vyrobny komplex. A najvatsou nevyhodou strojov, je na rozdiel od cloveka, to, ze nevytvaraju komplexnu spotrebu a nemaju ziadne potreby, mimo svoju cinnost.
Na vonok sa to moze javit, ako vyhoda, ale v globalnom ponati, masa strojov vie len vyrabat ale nevytvara spotrebu, okrem surovin a energii, na vyrobu.
Ked bude 50% nezamestnanych, kto ich bude zivit a kto vytvori potrebnu spotrebu? Kto si kupi sluzby a kto tovar spotrebny, ak bude masa ludi hladna a budu sa musiet socializovat straty?
Pripomina mi to zacarovany kruh, do ktoreho nas natlacaju ty, co chcu mat zisk, pokial mozno sa este da.