Pre SEPS, by bol idelany stav, keby trvaly blackout, bol celorocne a len obcas by bol v zasuvkach domacnosti elektricky prud.
Pausalne by platby ostali a zvysili by sa najma platby za nahodnu dodavku a mohlo by to fungovat, podobne ako statna loteria. Na miesto spotrebnej dane za elektricku energiu, by sa uctovala dan z vyhry.
Elektrina by sa v case dodavky spotrebovala v prebytku, lebo ludia by sa snazili nabijat akumulatory, podnikatel Vareha, by na Zemplinskej sirave, mohol odstavit jadrovu ponorku, ktorej vykon by predaval miestnej samosprave a osadam, V Blave by neskutocne nabalila Penta, lebo by zacali zasa prevadzkovat paroplynovu elektraren, pripadne by zburali prazdne openspace v starej kablovke a postavali znova komin a spustili dalsi paroplynovy cyklus.
Takyto idelany stav, by nasu spolocnost, doviedol k obmedzeniu spotreby elektriny, lepsieho vyuzivania benzinovych agregatov v domacnostiach, odklonil by ovcanov od internetu a socialnych sieti, zablokoval by rozvoj elektrodebilzmu, pripadne by mozno ludia mali aj ku sebe blizssie.
SEPS by nemusel zvladat neplanovane toky, slnkobaroni by zbohatli predajom cerstvo pokosenej travy a vetrobaroni, by bolo stastny z hvizdajuceho vetra.
Ako ziarivy priklad deelektrifikacie, by nas uvadzali vo vsetkych svetovych mediach a rodiny pri zapalenej sviecke, sediacej v Petrzalskom panderlaku, alebo kostra cloveka, ktoreho zabudli vo vytahu v niektorej modernej kralikari, napriklad Tower 115, by boli ikonizovane, ako sposob navratu k prirode a tradicnym hodnotam.
Slnieckari by mohli behat z transparentami, Neoeuropania by sa nam zdialky vyhybali, z dovodu nemoznosti nabijat si ajfouny a organizovat utoky.
Zrazu by bol svet krajsi, aj ked v noci temnejsi, ale videli by sme aspon hviezdy.