Teda takto: Prvá penzijná mala fondy na 30 ročnú investíciu, aby sa dal investovať čas a nie balík peňazí a to bolo dobre vymyslené a hlavná výhoda. Po istej dobe takú možnosť starostlivá vláda zrušila, vraj sa investor musí dožiť výsledkov, hoci pri investovaní mal povedzme 35 rokov, výnos, ktorý bol veľmi malý v rozpore s pôvodnými predstavami sa mal vyplácať ročne. Vtedajší jednotliví penzisti nepochopili, že ide o komerčnú aktivitu a nechýbali požiadavky, aby to vyplácali im a nie mladším, ale to len tak mimochodom.
Problém bol v tom, že bolo potrebné pre pár drobných podávať daňové priznanie aj od ľudí, ktorí boli zamestnanci, nič sa neodvádzalo priamou zrážkou daniarom a tak jestvovala môžnosť alternatívne takzvane reinvestovať a doklad o úschove podielových listov v reinvestičnom dynamickom portfóliu zostal v šanone takzvaného investora na dlhé roky a nikto nevie čo s papierikom dnes, ak vôbec také portfólio jestvuje, je to v skutočnosti len pár drobných a kopa papierovačky. Motívy spomenutej právnej úpravy sú záhadné.