Zarabajte s Bitcoin viac v blogu :
https://riedl.b log.sme.sk/c/462445/a ko-tazit-bitcoin.html

Výšku minimálnej mzdy určuje stat ako nástroj demagogickej politiky. Keby so zvýšením minimálnej mzdy prišlo aj zníženie odvodov tak by zvyšovanie miezd bolo oveľa dynamickejšie. Skutočnosť je však že stat si potrebuje iba namastit vrecka lebo každé zvýšenie minimálnej mzdy oveľa viac navyšuje odvody. Ak mzdové náklady firmy sú cca 65% všetkých nákladov ako napr v službách a stat neupraví napr DPH tak je hyena.

Dokonca otrokar Mihal a Beblavy vymyslaju vzorec ako zvysovat minimalnu mzdu co najmenej a podla ich receptu vraj by sme dobehli vyspele staty EU v mzdovych a socialnych veciach az o 150 rokov.
Vraj taketo tempo najlepsie vyhovuje fasistom a otrokarom z SAS, Olano a KDH

Kto zodpovedá za pomalý rast množstva peňazí odovzdávaného za pobyt v práci za plácu, ak nie pracovný trh?
Zmysluplný prístup, ako by mali byť položené a zodpovedané otázky, a ako by mali byť interpretované odpovede,
rozdelil všetky otázky do štyroch skupín: tie, ktoré vyžadujú kategorickú odpoveď (áno či nie); tie, ktoré vyžadujú analytickú odpoveď, ktoré bližšie vyjasnia a upresnia pôvodnú otázku; tie, ktoré vyžadujú protiotázku, ktoré vrátia loptu späť na opytujúceho sa ihrisko; a tie, ktoré musia byť odložené stranou. Táto posledná skupina zahrňuje také otázky, ktoré nevedú k ukončeniu utrpenia a strasti.
Prvou povinnosťou zmysluplného prístupu, keď dostane nejakú otázku, je zistiť, do ktorej skupiny prislúcha, a potom na ňu odpovedať vhodným spôsobom. Napríklad neodpovedá „áno“ či „nie“ na otázku, ktorá by mala byť ponechaná stranou. Ak ste, kto kladie otázku, a dostanete na ňu určitú odpoveď, mali by ste najprv zistiť, nakoľko by táto odpoveď mala byť interpretovaná. Zmysluplný prístup vyjadruje vyjasnenie, že dva typy ľudí nesprávne objasňujú zmysluplný prístup: tí, ktorí činia závery z výrokov, z ktorých by nemalo byť nič ďalšieho vyvodzované; a tí, ktorí nečinia závery tam, kde by boli na mieste.

Slovensko v produktivite práce predbieha mnohé iné štáty.
Cítia to aj zamestnanci?
V Nemecku sa príjem krajiny (HDP - Hrubý domáci produkt, to čo krajina vytvorí) delí takto: zamestnancom patrí 51 % z celého príjmu krajiny, kapitálu (veľké firmy, investori, bankári) patrí 39 % z príjmu a štát si vezme 10 % z celého príjmu krajiny.
Nie je to tak len v Nemecku, ale napríklad v Slovinsku patrí zamestnancom 50 %, kapitálu 36 % a štátu 14 %.
Priemerne patrí zamestnancom v Európskej únii 47 % z celkového príjmu krajín. Ako je to na Slovensku?
Presne naopak!
Kapitál si vezme 51 % z celého príjmu krajiny, zamestnancom ostane 39 percent celého príjmu krajiny a štátu 10 %.

Po päťdesiatke mzdy na Slovensku stagnujú a mladí nastupujúci pracovníci ich dostanú ako nástupný plat. Napríklad v štátnej správe, ale všetko sa zopakuje v budúcnosti - je to taká schéma.