Chudoba je relativny pojem.
V koloniach EU, mame formu chudoby najma v podobe pracujucej chudoby, hypotekarnej chudoby a energetickej chudoby.
Problemom je aj chudoba neviditelna, ktora sa nezmesti do metriky a standardov merania chudoby.
Porovnavanim bohatsich kolonialnych krajin a krajin pod protektoratom, alebo kolonii, dojdeme ku zaujimavemu faktu, ze ceny mame za tovary v podstate rovnake, ale v chudobnejsich koloniach aj vyssie, avsak platy a mzdy mame zlomkove.
Okrem toho v koloniach nemame ani socialne byty, alebo regulovany najom, pripadne pasmo zivotneho minima, ktore by umoznovalo prezit biedu a chudobu v europskom standarde.
Navyse mame okrem malych platov, vysoke dane a velmi vysoke zdanenie aj minimalnej mzdy, bez naroku na nejake ulavy danove, alebo odvodove.
Tak len dozivame a o preziti nieje ani naznak.
Prezit znamena mnozit sa a chudobne krajiny vymieraju.
Je to vidno na demografickych krivkach.
Da sa povedat, ze urcitym sposobom, vychodne kolonie, su akousi alternativou pracovnych a v podstate aj vyhladzovacich taborov.
Aj ked nemame uz ohradu, ti co stavaju len dozivaju.
System je nastaveny na depopulaciu, bez moznosti zlepsenia stavu.
Socialne prispevky by napriklad u nas v Slovakistane, mali poberat vlastne vsetci pracujuci, co pracuju pod 7 eur-hodinu a mali by mat nalepku socialne vyradenych.
Je to ale utopia.