Takzvané domáce ľudské zdroje na Slovensku sú obeťami toho, čo by som nazval príjmový nihilizmus lebo sa im tvrdí, že hoci ich je vraj málo k vyšším mzdám sa nemôžu dostať lebo by tu zmizla priemyselná výroba a nezamestnaným, potrebne kvalifikovaným ľuďom kľudne ponúknu prácu pre negramotných, aby ich mohli vyradiť z úradu práce kam šli priamo zo školy, ale tie sú tiež z 2/3 mimo kontakt s dnešnou skutočnosťou. Iná názorová skupina hovorí, že všetko sa vyrieši keď bude mať Slovensko aspoň 10 miliónov obyvateľov.Podľa mňa sa všetky problémy sa s príjmovou nerovnosťou potom na Slovensku len umocnia a o tom netreba pochybovať. Na emigráciu sa celosvetovo chystá vraj 700 miliónov ľudí. Časť ľudí, napríklad tí, ktorí sedia celé noci na prevrátených nákupných vozíkoch pri obchoďákoch tieto otázky nezaujímajú, žiadne si nedávajú, voliť nepôjdu a oni propagujú najviac teóriu rovnakého žalúdka a to by asi mal byť podľa nich žiadúci optimálny stav asi v takejto podobe: Aké problémy s bývaním? Jedna športová hala v každedej VUC-ke s poľnými lôžkami to chudobným vyrieši, lístok na potraviny v ekvivalente bazálneho metabolizmu, jednotné oblečenie a je po problémoch a tí, ktorí by pracovali dostali by trochu viac. Kapitálu nezáleží na živote jednotlivého ľudského zdroja a po 50-tke už vôbec nemá zavadzať vo firme. Parazitické protisociálne organizácie im to odôvodnia, na príjmovú nerovnosť sa nesťažujú a ani ju nesledujú a centrálne banky tiež nie inštitúcie pre charitu. Pri nich nikto nestojí s kasičkou prispejte na deti s rakovinou, mozgovou obrnou.