Názory čitateľov


Názory k článku:
Pred Nežnou revolúciou bol bytov nedostatok napriek masovej výstavbe

14. 11. 2019   História Naozaj
Keď už píšete o bytoch za totality,tak by ste mohli spomenúť aj to, že existovali 3 druhy: 1) štátne, 2) družstevné a 3) podnikové. Byty v osobnom vlastníctve neexistovali a ak niekto nejakým nedopatrením vlastnil viac bytový dom, tak mu tam národný výbor nasťahoval podnájomníkov (niekto na to doplatil a musel čistiť žumpu cudzím v svojom vlastnom dome, na druhej strane tí chytrejší sa dokázali podnájomníkov zbaviť - ale to je iná story). Štátne byty boli de facto sociálne a získavali sa najťažšie, družstevné v skutočnosti neboli celkom v súlade s ideológiou, ale boli najrozšírenejšie - najlepšie boli podnikové. Lebo podnik si tak stabilizoval pracovníkov a na druhej strane pre podniky nebol problém dať niektoré veci zadarmo - od osvetlenia spoločných priestorov, až po ústredné kúrenie. A to potešilo (vyskúšalsom všetky tri formy. Byt v osobnom vlastníctve sa objavil až po 1989 a defacto je to podvod, lebo vlastník je síce spolumajiteľom celej stavby (na ktorej mu poväčšine nezáleží), ale tzv. "vlastníctvo bytu" je v skutočnosti len výhradné právo používania vymedzeného priestoru v danej stavbe. Alebo z iného pohľadu je to splatenie nájomného na mnoho rokov (minimálne 10) vopred. Na druhej strane je to stále ziskové, lebo domy sa po uplynutí životnosti zatiaľ nebúrajú - ani ich nevyradzuje STK - ale sú už prvé náznaky, že aj to čoskoro príde - a politicky prejde, lebo to bude zvyšovať zamestnanosť ...
Každopádne koncept podnikových bytov bol rozumný - lebo pre obestrany to bola win-win situácia. Je preto len zvláštne, že dnešné podniky ten model ešte neobjavili. Iste to nie je riešenie zaujímavé pre každého, ale svoje miesto na trhu by si iste našlo.
Čo satýka bytov v osobnom vlastníctve - je len zvláštne, že nekonečný počet krát inovovaný "Zákon o bytoch a nebytových priestoroch" ani po 30- rokoch nebol doplnený povinnosť starostlivosti o spoločné priestory (povaly a pivnice v cenných starších domoch v Bratislave sú ako Luník IX a Hrebendova - nehovoriac o torzách dávno nefunkčných spoločných antén, ktoré zrejme dožijú aj rok 3000). Významnejši aje však absencia postupov v prípade havárií - napríklad obvyklého prasknutia vodovodných potrubí, keď sa zbytočne vytopí niekoľko poschodí, kým sa niekto rozhýbe a aspoň zastavíhlavný prívod (samozrejme aj nezúčastneným a ak je to v piatok, tak aj na niekoľko dní). Ale to bude asi preto, že tento "Zákon " bol v skutočnosti Mečiarovým úplatkom jeho voličom, aby mu dovolili lúpež tisícročia v podobe veľkej privatizácie ;)
14. 11. 2019   Miro
Len doplnim. Svagor kupil v Petrzalke byt do sobneho vlastnictva pred rokom 1989.
Rok si presne nepamatam (1986). Je to 4-izbovy byt.
Stal 184 tisic. S druhym svagrom sme mu dohovarali, ze mohol radsej postavit rodinny dom. S pozdravom
13. 11. 2019   @@@
a teraz je bytov dostatok ?...čo nam to članok chce nahovoriť ?....ak by bolo pre ludi možnosť dnes ziskať takto podobne byty ako pred rokom 1989 tak by tu bol dnes 10 nasobne vyšši zaujem ako pred rokom 1989 ...ale kapitalizmus to robi sofistikovane čiže pri vysokom zaujem ceny rapidne rastu a tym padom počet zaujemcov klesa ale skutočny počet zaujemcov čiže aj tych skrytych ktory by radi chceli mať byvanie tych je ovela viac dnes ako pred rokom 1989 aj preto dnes tolko mladych ludi a aj dokonca staršich žije s rodičmi alebo inym pribuzdnymi v rovnakom dome alebo byte ....takže nech članok neprekruca veci toto sa neda ospravednovať a takto prokrucať lebo niekomu taketo oblbovacie sr.čky pomahaju sa nabaliť viac na nehnutelostiach šmajdaci zas.raty
14. 11. 2019   Spomienky na Spomienky
Je to komplikovanejšie - také sídliská, ako je Petržalka sa v tom čase stavali aj na Západe - tie vo Viedni, či Londýne, stoja ešte aj dnes - ale napríklad v írskom Dubline ich nemilosrdne zbúrali. A čo je šialenejšie, bývanie v nich sa dalo získať ešte lacnejšie a jednoduchšie než u nás. Hovoril som v Dubline s človekom, ktorý v jednom z tých domov býval, keď ho vyhodili rodičia. Tak proste išiel na úrad (City Council) a byt obratom dostal ešte ten istý deň - s tým, že si mohol vybrať, či chce dvojizbový - alebo radšej trojizbový (zobral dvojizbový . však prečo by sa mal starať o izbu, ktorú nepotreboval, keďže bol sám :) Tam mali iný komunizmus, lebo u nás nemohol jednotlivec o trojizbový byt ani požiadať. Paradoxne to celé stroskotalo na tom istom ako u nás - nikto sa o tie domy poriadne nestaral. Je to smutné, ale ľudia potrebujú malý dvor a dlhý bič. Teraz musia za bežný štvorizbovové bývanie vyhodiť pol milióna a všetky tie ich domčeky sú ako zo škatulky :) A prísne vzaté - už aj u nás tie staré paneláky vyzerajú inak, než za súdruhov - okrem Hrebendovej na Luníku IX - majú nové a zateplené fasády, kotolne (alebo aspoň hydraulicky vyregulované diaľkové vykurovanie), vymenené výťahy, stúpačky, okná, brány, elektronické zámky, výťahy, schránky, senzorové LED osvetlenie a aspoň štyroch providerov optického internetu. To z nejakého dôvodu bytové podniky naozaj nedokázali - hoci ja si fakt nepamätám žiadne uznesenie zjazdu KSĆ, ktoré by bolo bývalo prikazovalo, aby všetko bolo špinavé, rozbité, neudržiavané, popraskané, zatekajúce a nefukčné. Lebo smutnou pravdou je, že také to bolo :(
1/1