Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo
Matúš 5:3
Definovať chudobu je relatívne jednoduché, pretože je to merateľná veličina vyjadriteľná veľkosťou majetku a peňazí. Spoločnosť stanovuje určitý minimálny príjem, ktorého dosiahnutie je potrebné na to, aby sa dalo hovoriť o ľudskej dôstojnosti. Ak ho človek nedosahuje, poskytuje ho štát, aby nedostatok príjmu neviedol k vylúčeniu človeka mimo aktívnu spoločnosť.
Chudoba duchom nie je ani materiálna chudoba. Nie teda ten, čo nič nemá, bude spasený. Dokonca aj ľudia bez bohatstva, môžu byť materiálne lakomí, ako malé dieťa, ktoré nič nevlastní, ale je lakomé rozdeliť žuvačku. Chudoba so sebou prináša závislosť na niekom. Na šťastí, na druhých ľuďoch. Duchovná chudoba je pokorné uznanie, že človek je bytostne závislý na svojom Stvoriteľovi.
Toto je smerovane najma Ficovolicom.
Ale neoliberali niesu o nic lepsi.

Pre dôchodcov je úspech roka v tom, že sa neuvažovalo o jednotnej a zdanenej sociálnej dávke miesto starobných dôchodkov. Neviem ako to dopadne pri znižovaní odvodov a zvyšovaní výdavkov, čo je rovnaká pošetilosť.

Boli aj lepšie roky ako tento - pre mna je tento rok šedý priemer.