Názory čitateľov
Opatrne s tým optimizmom: Hospodárske oživenie vôbec nemusí mať tvar U
12. 4. 2020 yzyz
Bude to mat tvar L ale mega dlho to bude trvat! Kym svet-ludska moderna civilizacia sa otrepe z pandemie ... Potrva to tak 10. rokov minimalne! Ked su chory ludia pre pandemiu. Tak ludia ti nebudu kupovat ani auta-elektroniku spotrebne veci ...
12. 4. 2020 anonym
Hospodarske ozivenie, predpoklada vysoky dopyt po tovaroch, sluzbach a nehnutelnostiach. Hospodarske ozivenie, predpoklada vysoku zamestnanost a vysoke ohodnotenie prace pre ludske zdroje, nie pracu z nizkou pridanou hodnotou.
Vysledok kazdej doterajsej krizy, bola velmi hlboka kapitalizacia podstatneho a potrebneho, rovnako ako odpisanie a vylucenie nerentabilneho, nepotrebneho. Pre ludske zdroje to znamenalo biedu a utrpenie a pre bohatych bud prepad do chudoby, alebo okamzite a rychle zbohatnutie. Vsledkom kazdej krizy, je odpis dlhu, socializacia strat alebo aj znehodnotenie nadhodnoteneho.
Ozivenie hospodarstva, predpoklada urcitu uroven pohybu tovaru a sluzieb, ale opat len v pripade, sa objavi realna potreba a relana spotreba. A najma vola a potreba ludskych zdrojov spotrebovavat a mat za co vytvarat spotrebu. Problem je, ze ak prilis velka masa ludskych zdrojov, nema prijem, alebo spadne do bankrotu, nema kde byvat, alebo si buduje nudzove obydlia, vatsina prijmu ludskych zdrojov, z ich prijmu, pohlti splacanie dlhov, za ktore nema nic, len cistu stratu, vznika masa chudobnych, bez motivacie pracovat, splacajucich dlhy, alebo ciastocne umorene dlhy a ich fragmenty dlznej ciastky veritelom. Takto nevznika motivacia a ani ochota. Praca sa obmeddzuje na ciernu a kesovu formu rychleho zarobku, zastavuju sa formy beznych platieb, ale aj platieb odvodov, poisteni, dani a poplatkov. Vysledkom je chaos, ktory sa ukludni, az pocas velkych investicii a vatsinou az dalsia generacia, ak ma realnu sancu mat sa lepsie ako ta predchadzajuca, tvori opat realne hodnoty, bez toho, ze by vedome riesila sanaciu predchodzieho problemu.
Vysledok kazdej doterajsej krizy, bola velmi hlboka kapitalizacia podstatneho a potrebneho, rovnako ako odpisanie a vylucenie nerentabilneho, nepotrebneho. Pre ludske zdroje to znamenalo biedu a utrpenie a pre bohatych bud prepad do chudoby, alebo okamzite a rychle zbohatnutie. Vsledkom kazdej krizy, je odpis dlhu, socializacia strat alebo aj znehodnotenie nadhodnoteneho.
Ozivenie hospodarstva, predpoklada urcitu uroven pohybu tovaru a sluzieb, ale opat len v pripade, sa objavi realna potreba a relana spotreba. A najma vola a potreba ludskych zdrojov spotrebovavat a mat za co vytvarat spotrebu. Problem je, ze ak prilis velka masa ludskych zdrojov, nema prijem, alebo spadne do bankrotu, nema kde byvat, alebo si buduje nudzove obydlia, vatsina prijmu ludskych zdrojov, z ich prijmu, pohlti splacanie dlhov, za ktore nema nic, len cistu stratu, vznika masa chudobnych, bez motivacie pracovat, splacajucich dlhy, alebo ciastocne umorene dlhy a ich fragmenty dlznej ciastky veritelom. Takto nevznika motivacia a ani ochota. Praca sa obmeddzuje na ciernu a kesovu formu rychleho zarobku, zastavuju sa formy beznych platieb, ale aj platieb odvodov, poisteni, dani a poplatkov. Vysledkom je chaos, ktory sa ukludni, az pocas velkych investicii a vatsinou az dalsia generacia, ak ma realnu sancu mat sa lepsie ako ta predchadzajuca, tvori opat realne hodnoty, bez toho, ze by vedome riesila sanaciu predchodzieho problemu.
12. 4. 2020 anonym
Napriklad statny bankrot, moze mat rozne podoby. Niektore prepracovane schemy, sme zazili na vlastnej kozi, lebo v roku 1989, doslo u nas ku urcitej forme odpisu dlhov, ci uz moralnych, zo strany Bolsevikov, co viedli protektorat od roku 1948 do roku 1989. Alebo odpisu hodnoty majetku, ktory sa znarodnil, alebo vybudoval, pocas 40rocnej radosti budovania socializmu. Co nasledovalo po roku 89, je zrejme, lebo to bol vypredaj zdanlivo hodnotneho, co nemalo v okamihu pravdy hodnotu a odpis hodnoty ludskych zdrojov, ktore zrazu boli nadbytocne, nielen Husakove deti, ktore akorat balancovali na prahu dospelosti, ale aj pre ludske zdroje, co budovali priatelstvo zo sovietskym zvazom na vecne casy. Vsetky podniky za korunu, privatizacia a devalvacia, su procesy, ktore su typicke pre obdobie krizy, recesie, alebo depresie. Rovnako ako vysoka nezamestnanost, chaos, boj ilegalnych skupin o moc, principy mafie a organizovaneho zlocinu, ktory generuje bohatstvo, snazi sa ovladat stat a stat sa snazi ovladnut organizovany zlocin, alebo ho riadi, alebo funguje v symbioze. Toto vsetko, okrem vysokeho zadlzenia ludkskych zdrojov, lebo proletariat nebol bonitny klient a hypoteky neboli IN pocas vlady bolsevizmu. Takze sme zazili lokalnu hospodarsku krizu, aj konjukturu a znovu zotrocenie, mame bohate skusenosti. Dalsia kriza svetova, bude v podstate rovnaka, akorat na rozdiel od roku 89, mame na krku skoro kazdy obrovske dlhy, ktore odpisuju velmi tazko, na rozdiel od dlhov statov, dlhov bank a nadnarodnych spolocnosti..
12. 4. 2020 Ivan
Občania sa nechali Obalamutiť demagogiou pseudo-ekonomov.Vše tko čo je štátne je zlé štát je najhorší hospodár čas ukazuje že štát by mal mať iné zdroje prijmu ako sú Automobilky ktoré 80% peňazí vyvezú preč.Strategické podniky mali zostať v rukách štátu a manažeri mali byť odmenený z prosperity a nie paušalne či robia alebo nie dostanú kráľovskú mzdu a zlatý padák.Slovensko by malo mať namiesto 4 automobiliek tisíce malých firiem (slovenských) Štát a občania by mali podporovať domáce firmy tak ako to robia Nemci.Čas ukazuje k čomu nás potrebuje EU-vytrie si s nami zadok.Sme iba lacná pracovná sila a spotrebitelia druhotriedného lacného tovaru a dodávanie lacnej energie na nič viac nás nepotrebujú .JE to Hanba v akej Lži žijeme.
Mluvit pravdu v čase všeobecného klamu je revoluční čin." (G. Orwell)
Mluvit pravdu v čase všeobecného klamu je revoluční čin." (G. Orwell)
12. 4. 2020 anonym
Problem nieje v tom, ze by stat bol zly hospodar. Problem je dynamika, resp. dynamika prisposobovania sa okolnostiam a symbioza politiky, ekonomiky, cenotvorby a rychlosti obohacovania /kradnutia/ na uzemi spravneho uzemia, ktore sa podla typu zriadnia, nazyva stat, republika, federacia, konfederacia, unia, alebo konstitucna monarchia, specialne u nas konstitucna kleptokracia.
Krajina moze byt prakticky velmi chudobna, ak ma uzavrete hranice, moze pretrvavat v spolocenstve okolnych statov a prosperovat. Moze byt otvorena kolonialna ekonomika, ako je napriklad cely subor statov vychodnej europy, ale musi chudobe zodpovedat cenotvorba, vyber dani, poplatkov a odvodov.
lebo ak je v systeme otvorenej kolonialnej ekonomiky nejakej kolonie, alebo dominia, cena tovaru, sluzieb, energii, potravin a byvania rovnaka, ako v okolnych kolonialistickych statoch a platy su na urovni 1/4 minima u kolonialistov, jedna sa o problem.
Stat je potom celkom dobry hospodar, pretoze pri vybere dani, spotrenych a DPH, pri urovni cien vysokych, ma velky prijem. ROvnako to plati pri cenach energii, PHM, spotrebnych dani z nich. Odvody a poistenia, su tiez vysoke, lebo je to tak nastavene. Problem je ze z almuzny miezd prace z nizkou pridanou hodnotou, uz nedokazu vytvarat ludske zdroje primeranu spotrebu, obedzuju spotrebu na zakladne potreby a setria, nie koli usporam, ale aby vybalancovali neustale sa zvysujuce sa naklady.
V pripade problemu, teda vypadku prijmu, ktory moze pre ludsky zdroj znamenat pruser, alebo pad do chudoby. Alebo smrt hladom a chladom. Pre stat moze znamenat vypadok prijmu uplne rovnaky problem, ako pre jednotlivca, akorat stat umiera az ked posledny ludsky zdroj zhasne svetlo. Sposob kontinualnej spotreby kleptokracie, pocas krizy, alebo tesne pred nou, alebo dlho po nastupe konjuktiry, je proces rastu novych kleptokratov.
Krajina moze byt prakticky velmi chudobna, ak ma uzavrete hranice, moze pretrvavat v spolocenstve okolnych statov a prosperovat. Moze byt otvorena kolonialna ekonomika, ako je napriklad cely subor statov vychodnej europy, ale musi chudobe zodpovedat cenotvorba, vyber dani, poplatkov a odvodov.
lebo ak je v systeme otvorenej kolonialnej ekonomiky nejakej kolonie, alebo dominia, cena tovaru, sluzieb, energii, potravin a byvania rovnaka, ako v okolnych kolonialistickych statoch a platy su na urovni 1/4 minima u kolonialistov, jedna sa o problem.
Stat je potom celkom dobry hospodar, pretoze pri vybere dani, spotrenych a DPH, pri urovni cien vysokych, ma velky prijem. ROvnako to plati pri cenach energii, PHM, spotrebnych dani z nich. Odvody a poistenia, su tiez vysoke, lebo je to tak nastavene. Problem je ze z almuzny miezd prace z nizkou pridanou hodnotou, uz nedokazu vytvarat ludske zdroje primeranu spotrebu, obedzuju spotrebu na zakladne potreby a setria, nie koli usporam, ale aby vybalancovali neustale sa zvysujuce sa naklady.
V pripade problemu, teda vypadku prijmu, ktory moze pre ludsky zdroj znamenat pruser, alebo pad do chudoby. Alebo smrt hladom a chladom. Pre stat moze znamenat vypadok prijmu uplne rovnaky problem, ako pre jednotlivca, akorat stat umiera az ked posledny ludsky zdroj zhasne svetlo. Sposob kontinualnej spotreby kleptokracie, pocas krizy, alebo tesne pred nou, alebo dlho po nastupe konjuktiry, je proces rastu novych kleptokratov.
| 1/1 |