Niet sa čomu čudovať, pri krásnom výpočte možných daňových únikov - ktoré niektorí podnikatelia využívajú ako kompenzáciu tzv. nespravodlivosti zo strany štátu - inak nazývané podpira podnikania. Viď príklad najnovší - zmena v platení zdravotného a dôchodkového poistenia, resp. povinnosť odhlásiť sa pri príjme nepresahujúcom 100 000,- Sk za predchádzajúce obdobie. Tzv "B" už nebolo povedané. Jednoduchý podnikateľ uvidel možnosť ovplyvniť výšku "cashu" neplatením totho druhu poistenia - avšak cenou tejto úspory je to, že podnikateľ nemá nárok v prípade onemocnenia a pod. na nemocenské dávky. Tu sa však ani nemôže rozhodnúť, či bude alebo nebude platiť poistné na nemocenské poistenie - tu mu zo zákona vyplýva poviinosť odhlásiť sa aj za cenu nepoberania "nemocenského". Že si môže požiadať o výplatu sociálnych dávok je odpoveď tvorcov zákona - tu ani teoreticky nie je možné aby ju dostal - vždy bude mať pri výplate prekážku a to predtým nadobudnutý majetok, z ktorého v čase núdze môže čerpať. Dôchodkové poistenie dáva možnosť sa rozhodnúť, či ho neplatiť, alebo platiť dobrovoľne. Keďže ide o dobrovoľné platenie - je potom výdavok na dôchodkové poistenie daňovo uznaným nákladom? Keď zákon nehovorí o povinnosti platiť takého poistenie v prípadoch už uvedených (príjem za minulé obdobie nižší ako 100 tis. Sk). Toto nebolo nikdy nikým povedané a tak, aby sa započítalo obdobie neplatenia do opracovaných rokov pri výpočte dôchodku, tí, starší podnikatelia sa rozhodnú dobrovoľne platiť - za cenu daňovo neuznaných výdavkov? A to nehovorím o diskriminácii tých "pracujúcich", ktorí pracujú za minimálnu mzdu a tým nepresiahnu hranicu 100 000 Sk - adekvátne riešenie pre nich nie je nikde uvedené, nakoľko sa vzťahuje len na podnikateľov - živnostníkov. Tak práve ako protiopatrenia na takého rozhodnutia zákonodarcov ako i na opatrenia typu 85% zo spotrebovaných PHM ako daňovo uznateľných a limitovanie cien (kvôli možnosti odpisovania) automobilov vznikajú protiopatrenia vo forme daňových únikov ako (ako sa zdá) jediná obrana.