Názory čitateľov


Názory k článku:
Cena ropy je už pod úrovňou 48 USD za barel

2. 12. 2008   anonym
Benzin a nafta by mali teraz stat 20,- SK, nie 30+,-!Preco nezlacnie zemny plyn pre domacnosti na r. 2009? Ked isla ropa hore, zvysovali plyn na zaklade toho! Ropa je pod $50 a dopyt po nej klesa, vazeni SPP a regulacny urad!Znizujte konecne! Zarabate ked stupa, zarabate este viac ked klesa! SPROSTA ZLODEJINA. Pan premier, kde je Vasa solidarita teraz? Ved vlastnite polovicu SPP....konajte konecne v prospech ludi!
2. 12. 2008   anonym
Pri stanovovaní ceny plynu pre rok 2008 vychádzal URSO z priemernej ceny ropy okolo 70 $/barel ale cena sa vyšplhala na hodnotu okolo 140 $/barel.Prečo sa nezvyšila cena plynu o 100%?
2. 12. 2008   anonym
Jediným dôvodom pre navrhovanú nevyhnutnú zmenu predajných cien je prudký nárast nákupných cien zemného plynu v tomto roku, ktoré sú ovplyvňované cenami ropy a ropných produktov na svetových trhoch a výmenným kurzom slovenskej koruny a amerického dolára. Predajné ceny zemného plynu pre domácnosti na rok 2008 boli na základe rozhodnutia ÚRSO nastavené s očakávaním priemernej ročnej úrovne ceny ropy 78 USD/barel. Reálna priemerná cena od začiatku roka je však približne 110 USD/barel, čo predstavuje približne 40 % rozdiel v porovnaní s nastavenými očakávaniami. Cena ropy v júli tohto roka dosiahla historické maximum takmer 150 USD/barel, čo (vzhľadom na časový posun – deväťmesačný kĺzavý priemer ceny ropy, ktorý vstupuje do nákupnej ceny plynu) bude ovplyvňovať nákupné ceny zemného plynu až do jari budúceho roka. Napriek aktuálnemu poklesu ceny ropy na úroveň pod 80 USD/barel, nákupná cena zemného plynu stále rastie, a to kvôli výraznému posilňovaniu kurzu amerického dolára a faktu, že ceny zemného plynu sledujú vývoj cien ropy s časovým oneskorením. SPP v každom prípade pozitívne prijíma momentálny pokles cien ropy, avšak vzhľadom k ich doterajšiemu vývoju, ako aj súčasnému vývoju menového kurzu, pôvodne navrhovaná výraznejšia zmena súčasných predajných cien pre domácnosti by, žiaľ, bola plne opodstatnená a nutná.
2. 12. 2008   anonym
Aj keby ropa do konca roka stála nula dolárov, aj tak by sme museli požiadať o úpravu ceny na rok 2008. Teraz nám hrozí strata približne 1,2 miliardy korún v sektore domácností do konca roku 2008.
Z každej koruny, o ktorú zvýšime ceny plynu, ide 60 halierov štátu. Je to daň z príjmov a dividendy Zároveň ďalších 19 halierov odvedieme do štátneho rozpočtu vo forme DPH. Aj tie mnohokrát kritizované dividendy v miliardových výškach išli z väčšej časti štátu. Čo bráni tejto vláde, aby vymyslela a financovala sociálny program pre tých skutočne sociálne odkázaných? Štátna správa vie povedať: tento je nezamestnaný, tento zarába málo, tento má zase veľa detí, poďme týmto ľuďom pomôcť. Takto chránime aj tých, ktorí si vykurujú vily a bazény.
2. 12. 2008   anonym
Hmmm, tak ako je mozne, ze SPP, aj napriek tymto "okolnostiam", vykazuje stvrtrocne tak vysoke zisky? Zisky, ktore nepochadzaju z konkurencneho ale monopolneho postavenia SPP na slovenskom trhu. Je absolutnou pravdou, ze stat sa neustale tvari ako by vacsinovy podiel (a zisky z toho + z dani) v SPP vobec nemal; a vladna "socialna" politika je vysmechom do oci pracujuceho obyvatelstva... Ked nadava na financnu politiku monopolov, nadava aj na seba...
2. 12. 2008   anonym
Keď si vezmeme plánovaný predaj 1,4 miliardy kubíkov plynu pre domácnosti v roku 2008 a prepočítame si to povoleným ziskom asi 17 halierov na kubík, aký nám dovolil regulačný úrad, tak dostaneme približne zisk 250 miliónov korún. Keďže si však nemôžeme premietnuť všetky naše oprávnené náklady, nebudeme mať žiaden zisk, ale vyše miliardy korún straty. Takže rozdiel nie je tristo miliónov korún. Ak by sme aj tých spomínaných 250 miliónov v segmente domácnosti teoreticky zarobili, v minulom roku sme s cieľom pomôcť tým sociálne najslabším, teda dôchodcom, zaviedli zlacnenú senior tarifu. Tá nás pritom ročne stojí asi sto miliónov korún. Takže my sme si už z toho virtuálneho zisku odkrojili.
Sme v situácii, v ktorej sme sa ocitli prvýkrát, odkedy je Slovensko v EÚ, teda že budeme stratoví v segmente domácností viac než miliardu korún, pričom revízia súčasného nákupného kontraktu od Gazpromu nám túto stratu ešte zvýši. Analyzujeme situáciu a komunikujeme s regulátorom. Ten by mal situáciu vyriešiť, lebo nás do nej dostal. Tým, že predávame so stratou, dostávame sa totiž mimo zákona. To je evidentné pokrivenie trhu. Dôvodom je rozhodnutie regulátora. Ten má pritom všetky kompetencie to vyriešiť. Nik nás nemôže dlhodobo nútiť predávať so stratou. A kompenzovať stratu z predaja plynu domácnostiam ziskom z iných rentabilných činností nie je možné - krížové dotácie sú výslovne vylúčené slovenskou aj európskou legislatívou.
2. 12. 2008   anonym
...no, bolo potrebne setrit a odkladat v minulosti, ked zisky boli velke. Teraz je na rade zostihlenie a zefektivnenie prevadzkovych nakladov v ramci SPP... tak ako to v terajsej dobe robi kazda ina spolocnost...nemoze SPP (a stat) stale profitovat na tom, ze je v odvetvi, kde niet konkurenta a odbyt neklesne drasticky koli krize...
2. 12. 2008   anonym
Keby podnik zarábal len preto aby šetril a neinvestoval do údržby, rozširovania prepravných kapacít a modernizácie časom by stratil schopnosť plniť základné úlohy, ktorými sú nepretržité spoľahlivé dodávky zemného plynu svojím odberateľom a reagovať na zvyšovanie spotreby zemného plynu. Plánovanému zisku zodpovedajú plánované investície ak sa plánovaný zisk nedosiahne musia sa škrtať investície. Zoštíhlovanie ktorému sa tento podnik po privatizácii rozhodne nevyhol znamená prepúšťanie zamestnancov a teda zvyšovanie nezamestnanosti a zaťažovanie sociálnej siete zvýšenými výdavkami. V súčasnej dobe takmer každý deň nejaká firma avizuje prepúšťanie predovšetkým v dôsledku finančnej krízy. Keď sa zvýši nezamestnanosť, zníži sa spotreba a keď sa zníži spotreba nebude pre koho vyrábať a zasa bude treba prepúšťať (vidíte tú špirálu?). Myslím že v súčasnej dobe volanie po zoštíhľovaní je veľmi krátkozraké. Ak si myslíte že konkurencia prinesie pre obyvateľstvo nižšie ceny plynu je to falošná nádej. Tak ako v každej oblasti podnikania tak aj v oblasti predaja plynu sa konkurencia zameria na tie najväčšie podniky ("Zlaté vajcia") pretože tu zatiaľ URSO ceny plynu nereguluje a pri relatívne nízkych nákladoch sa dosahujú významné zisky. Ale kto bude potom zabezpečovať plyn pre obyvateľstvo keď podnikanie v tejto oblasti bude prinášať len straty?
2. 12. 2008   anonym
...na svete dnes existuju technologie a zdroje na zabezpecenie energie pre vsetkych obyvatelov tejto planety. To vy uz ale viete. Koli "fylozofii" monopolov a mega korporacii v oblasti enegrii dnes stojime tak ako stojime a sme odkazani na podobne vysvetlenia ake teraz poskytujete. Ak SPP ma vyhradne pravo a sluzi aj na zabezpecenie "aj" obyvatelstva plynom a obyvatelstvo nema iny vyber, nez plyn odoberat od SPP, tak SPP musi tuto sluzbu poskytnut co najlacnejsie a prevadzkovo najefektivnejsie. Preco? Ako ste spomenuli, SPP dodava plyn aj "Zlatym Vajciam" a ma pri relativne nizkych nakladoch vyznamny zisk. Nemusi vobec zarabat na dodavkach beznemu obcanovi. Su roky ked zarobi, roky ked je na nule a aj roky ked aj prerobi. Som velmi zvedavy, kolko bude cisty zisk SPP v 4/4 aj so stratou, ktoru ste spomenuli v predchadzajucom prispevku... Pokial viem, SPP malo stale stvrtrocne miliardove zisky...Kolko z toho islo na udrzbu, rozsirovanie prepravnych kapacit a modernizacie a kolko na obnovenie bonusy majitelom a top manazmentu? Zostihlovanie patrilo monopolom ako je SPP a kolosom ako je vlada. Vobec nie som zastanca zostihlovania na ukor realnej vyroby. SPP a vlada vsak nic nevyraba. Je to monopol na servis/sluzby a ak tento monopol neposkytuje svoje sluzby vysoko efektivne, doplacaju aj vyrobne podniky cez zvysenie nakladov rezie. Ked SPP (+ine SR "monopoly" ako RWE, Vodarenske spol., Slovnaft) zostihli, zefektivni a tym aj znizi ceny energii, kazdy obcan tym ziska. Ak aj vlada zostihli (radikalne) potom dane a odvodove zatazenie mozu ist kludne dole a bezny clovek opat len ziska. A na vasu poslednu otazku som uz odpovedal. SPP ma monopol na dodavky Najvacsim podnikom aj obyvatelstvu. Obyvatelstvo nemusi nutne byt pre SPP ziskovy biznis. Ak SPP s tym nesuhlasi, stale tu je moznost ponuknut ho spat vlade...a dufam, ze onedlho tu uz bude ina vlada...(no nie ta predchadzajuca)
3. 12. 2008   anonym
Súhlasim s vami že existujú technológie aj pre využívanie iných zdrojov energie no zatiaľ nie sú cenovo dostupné a konkurencie schopné tým súčasným.Ceny plynu podliehajú schvalovaniu ÚRSO, ktorý posudzuje opravnenosť nákladov premietaných do ceny plynu bez ohľadu na "fylozofiu monopolov".Pred privatizáciou SPP boli ceny pre obyvateľstvo dotované štátom (predával sa pod nákupné ceny). Tento spôsob dotácii bol ale v rozpore s legislatívou EU pričom ale vstup do EU si želala väčšina obyvateľov. Po privatizácii sa prijmy štátu z predaja plynu zvýšili (a to nielen v dôsledku zvýšených cien ale aj zoštíhlovaniu)a časť týchto príjmov štát mohol a môže využívať na adresnú dotáciu. Keď boli ceny plynu "nízke" (2,60 za m3) nikto sa nezaoberal zateplovaním domov, bytov lebo to bolo nákladnejšie ako ročné náklady na plyn.To viedlo k nehospodárnemu nakladaniu s plynom na ktoré doplácali všetci obyvatelia prostredníctvom dotácií. Zemný plyn patrí medzi vzácne zdroje energie nakoľko jeho zásoby sú obmedzené preto vytvárať tlak na šetrenie by malo byť súčasťou energetickej politiky každého štátu (cena je pri tom najúčinnejším nástrojom). Na porovnanie, na Slovensku je energetická náročnosť v súčasnosti zhruba 290 kilowatthodín na štvorcový meter za rok pri domácnostiach. Európska únia má približne 150 až 200 kilowatthodín.Myslí m že je nespravodlivé zo strany politikov vykreslovať SPP ako "ožobračovateľa národa" a pri tom veľkoryso rozdávať peniaze aj z jeho príjmov.Nikto z naších politikov nepoukazuje napr. na to že sms-ky patria u nás medzi najdrahšie v európe a ludia sú spokojny, neprotestujú. Koho zaujímajú prijmy mobilných operátorov a či sú spravodlivé alebo nie, koho zaujímajú príjmy bánk a poplatky ktoré si účtujú a či sú spravodlivé alebo nie? Pritom neznášajú žiadne riziká lebo cez poplatky a úrokové sadzby si vedia vykryť akékoľvek straty.A keď si ich vykryť nevedia požiadajú o pomoc štát. Keďže ceny plynu sú regulované SPP je nútené neustále vysvetlovať a zdôvodňovať svoje náklady a neustále hladať vnútorné zdroje.
3. 12. 2008   anonym
Neviem ci sa pytam na spravnom mieste? Mam jednu otazocku, kedze sa zaoberate energiami, co si myslite na aku hodnotu moze klesnut cena ropy?
3. 12. 2008   anonym
Zastarale gamatky a zastarale "derave" domy a bytove domy nepomahaju v spotrebe, no nie kazdy mal a ma na zateplovanie, ci obnovu kurenia. Preto vyspelejsie krajiny su na tom s priemernou spotrebou ovela lepsie. Kolko 20 rocnych plyn.kotlov, chladniciek, televizorov, 50 rocnych okien v domoch je u nas este v prevadzke a kolko trebars v Nemecku... To, ze stat zaraba na plyne a potom aj z toho zije, jazdi na limuzinach s nenormalnou spotrebou a rozdava kam uzna za vhodne ( a hlavne svojim znamym, rodine) nie je vobec v poriadku (+zaraba 2-krat .zisk+dane). Nechapem, ze to bezny clovek takto nevidi a neuvedomuje si ako doplaca na tuto kvazi socialnu politiku statu. Stat ako ultimatny monopol? Mame obrovsku, nenormalne drahu a "ozobracujucu" statnu spravu. Pokial sa toto nezmeni, nemame sancu na kvalitnejsi zivot. Krmime obra a obor nam spat hadze omrvinky. Prislub pana Fica o zostihleni statnej byrokracie o 20% sa tiez rozplynul. Sme hlupy, ze tieto veci nevidime. No a mobil.operatori, banky? Kolko mal pan Fico reci o "porieseni" poplatkov za tieto sluzby a....skoda hovorit. EU regulacie su tiez v tomto smere tazkopadne. Co sa tyka technologii a prostriedkov na vyuzivanie alternativnych zdrojov (geotermalna, veterna, morska-priliv/odliv ...) tu nikto nechce zainvestovat, kedze ropny, plynovy a jadrovy vlak zatial bezi a prinasa zisky. Kazda ropna, tazobna, energeticka spolocnost, ktora mala rekordne zisky v tejto oblasti, ma zodpovednost (povinnost?) spolu so statom (ktory je na tom ziskovy) zacat budovat "ine" buduce zdroje energie. Postoj, ze nie su tzv. cenovo dostupne a konkurencie schopne rope, plynu, atomu je podla mna alibizmus...Samotna geotermalna energia dokaze nahradit vsetku energiu dodavanu v sucasnoti. Neoplati sa do tohto investovat? Investovat do buducnosti nasich deti a vnukov?Alternativne zdroje energie su konkurencie schopne, len to potrebuje investicie, ktore spolocnosti a ani staty nechcu davat zo svojho zisku. (USA,pod Obamom, vraj uz zacne vyclenovat financie a zvyhodnovat spol. v tejto oblasti) Teraz sme uplne odkazani na paniky a spekulacie na burzach, ropovody/plynovody zvonku, vojnove konflikty...Existuj e aj lepsia cesta.
3. 12. 2008   anonym
Už aj EU nás tlačí do podpory alternatívnych zdrojov energií stanovovaním kôt a naša vláda ešte sa ani nazamyslela a už hladá dôvody pre ktoré nebude schopná tieto kôty dodržať. Prečo ten zvýšený zisk z predaja plynu ktorý vraj vláda nepotrebuje nepoužije na podporu alternatívnych zdrojov (slnečné kolektory, veterné turbíny atď.)? Keď sa nechce tak sa nedá a dôvody sa vždy nájdu.Poznám ľudí, ktorí čakajú len na to kedy štát prispeje na využívanie alternatívnych zdrojov a hneď sú ochotní do toho investovať. Ale bez podpory štátu je návratnosť takých investícií slabá a z pohľadu občana nerentabilná. Tam kde sa problematikou energií zaoberajú dlhodobo už prišli na to že do znižovania spotreby energií je potrebné zapojiť domácnosti. Lamentovanie že idú ceny energií hore a snaha o ich umelú reguláciu nič nevyrieši skôr naopak vytvára napätie ktoré bude časom neudržateľné. Práve investície do obnoviteľných zdrojov energií sú ti "peniaze odložené na horšie časy" a keď tie peniaze prejeme neskôr nás to bude stáť ďaľšie uťahovanie opaskov. Pokles cien ropy analytici odhadujú až na úroveň 40 $/barel. V dôsledku takéhoto zníženia ceny ropy hrozí jej nedostatok. Jednak nebude ochota za také ceny ťažiť a jednak nie sú vytvorené finančné zdroje na otváranie nových ložísk.
1/1