Fruni: Predal som všetko, snáď sa vrátim
Pridajte názor15. 2. 2002 - Minulý týždeň v pondelok jeden z najväčších nebankových subjektov na Slovensku neotvoril svoje pobočky. Oficiálnym dôvodom malo byť, že nový vlastník začal v spoločnosti vykonávať audit spojený s preberaním ...
FOTO - AUTOR
Minulý týždeň v pondelok jeden z najväčších nebankových subjektov na Slovensku B.M.G. Invest a jeho materský Horizont Slovakia neotvorili svoje pobočky. Oficiálnym dôvodom malo byť, že nový vlastník začal v spoločnosti vykonávať audit spojený s preberaním spoločnosti. Mnohí však tvrdia, že je to spôsobené finančnými problémami spoločností. Denník SME získal exkluzívny rozhovor s bývalým majiteľom a šéfom skupiny Horizont VLADIMÍROM FRUNIM.
Možno podľa vás nazvať vaše bývalé spoločnosti B.M.G. Invest a Horizont Slovakia pyramídovou hrou?
„Bola by to len čiastočná pravda. Naše investičné aktivity nasvedčovali, že sme mali ambíciu zabezpečiť výnosy pre svojich klientov.“
Objavujú sa informácie, že na počiatku vášho podnikania bola snaha preprať peniaze menších privatizérov blízkych HZDS alebo dokonca peniaze z predaja zbraní v bývalej Juhoslávii, je to pravda?
„To je absolútny nezmysel. Úspech spočíval v inom. Vzhľadom na úroky možno povedať, že v čase, keď B.M.G. Invest začal pôsobiť na trhu, bankový sektor na Slovensku nefungoval. A tak sme mali, prirodzene, dobré podmienky na to, aby sme jeho činnosť na trhu suplovali. Ja som podnikal v potravinárstve a aj B.M.G. sa najskôr venoval potravinárstvu. Dovážali sme horčice z Holandska. Neskôr tento náš kontrakt prevzala od Holanďanov spoločnosť Konrád.“
Kedy ste sa rozhodli venovať v rámci týchto spoločností len podnikaniu na finančnom trhu?
„Firmu na seba prevzal František Matík. V auguste 1996 sme kúpili o. c. p., a. s. Preto, že napríklad v Čechách sa obchodovať s akciami dalo, u nás len na licenciu. Vzápätí začala vznikať sieť pobočiek po celom Slovensku. V roku 1997 sme kúpili Technoinvest s cieľom pretransformovať ho na správcovskú spoločnosť.“
Znamená to, že ste si uvedomovali nereálnosť svojich sľubov o výnosoch?
„Čiastočne áno. Mali sme ambíciu ísť s nimi nižšie. Pokúšali sme sa napríklad o stretnutie všetkých nebankových domov, teda Drukosu a AGW. Chceli sme sa dohodnúť na spoločnom znížení sľubovaných výnosov. Žiaľ, tieto naše pokusy vždy stroskotali.“
Na čom?
„Na nezáujme AGW. Aj ministerstvo financií za bývalej ministerky Brigity Schmögnerovej považovalo všetky naše návrhy za nepriechodné. Svoje zohral aj vedúci odboru kontroly finančného trhu Michal Horváth, ktorý zakladal Prvú penzijnú - bol predsedom jej predstavenstva a vždy nám stál v ceste. Chránil asi záujmy iných spoločností. Určite nie občanov. Bohato na to využíval aj Asociáciu správcovských spoločností.“
Aké ste mali návrhy pre ministerstvo?
„Chceli sme napríklad byť pri zrode zákona o obchodníkoch s cennými papiermi. Pretože ten zákon bol namierený iba proti nám. Ostatné nebankové subjekty totiž pod tento zákon nepatrili. Neprizvali nás, iba nám výrazne skomplikovali prácu a ohrozili vklady občanov. Prístup vlády k nebankovým subjektom bol vždy nesprávny.“
Trváte na tom, že to teda nebola pyramídová hra?
„Naozaj sme nezískavali vklady len preto, aby sme vyplácali nových klientov. Naše investície napríklad do Thermalu, 3,6 milióna anglických libier do Marshall busu vo Veľkej Británii, 14 miliónov mariek do Amfory v Chorvátsku, peniaze vložené do stávkových kancelárii v Rumunsku hovorili o našich investičných snahách. Boli to dobré projekty, ktoré mali priniesť zisk.“
Ale boli tu aj zlé projekty, ako napríklad médiá, ktoré vás stáli nemalé peniaze.
„Neboli to zlé projekty, postupne sa ich bilancia zlepšovala. Neboli to však projekty, kde sa dalo so ziskom počítať okamžite. Naše investície napríklad do TV Global sa nám vrátili po jeho predaji.“
Ale sľubované výnosy boli stále vysoké.
„To je pravda. Chceli sme však riešiť aj tento problém. Napríklad kúpou Dopravnej banky. Hľadali sme preto zahraničného investora. Boli sme v Grécku, ale pri podmienkach trhového prostredia na Slovensku sme nemali šancu. Bola tu vytváraná kampaň, že my sme tí zlí. Ale my sme mali naozaj problém už len s tým, aby sa naša spoločnosť Proficont stala správcovskou spoločnosťou. Ale asociácia sa k nej správala macošsky.“
Ovládli ste však poisťovňu Tatra.
„Nie celú, iba 34 percent akcií. Zvýšili sme aj imanie a chceli sme ísť až na sto percent. Aj tu nám robili veľké problémy. Akcie boli zaknihované horko-ťažko. Trvalo to dlho a neboli sme teda ani v orgánoch, nemohli sme ani minimálne vplývať na chod. Keby sme tam boli, mohli sme to postaviť na reálnu úroveň. Umožnilo by to, aby sa vytvoril mechanizmus, aby sa znížili úroky, teda výnosy. Stále však nezabúdajme na kampaň proti nám nebankovým domom, ktorú platili z PHARE.“
Dnes už nie ste majiteľom Horizontu a B.M.G.?
„Áno, predal som všetko, aj keď sa to dnes niekto snaží spochybniť. Prekvapuje ma, že tieto snahy vychádzajú od ľudí, ktorí na strane zahraničného investora riadili a zabezpečovali priebeh rokovaní smerujúcich k uzavretiu všetkých obchodných zmlúv. Tie boli úspešne podpísané a dnes sú bezpečne uložené u môjho priateľa, významnéh...
Celý článok si môžete prečítať tu.
