Ekonomické bremeno inflácie naďalej pustoší ekonomiky po celom svete. Od USA cez Veľkú Britániu až po eurozónu ľudia zisťujú, že za svoje peniaze v peňaženkách a na bankových účtoch si každý mesiac dokážu kupovať menej a menej. 

Tlačová agentúra Slovenskej republiky prináša redakčný výber najdôležitejších správ zo svetovej ekonomiky, vydaných v ekonomickom servise TASR v 43.

ECB podľa očakávaní v tomto týždni zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 0,75 % na 2 %, čím predražuje peniaze v ekonomike s cieľom spomaliť agregátny dopyt a skrotiť infláciu.

Ekonomické spomalenie a rastúca inflácia zvýšili nároky na výdavky v takej miere, že pre mnohé vlády je splatenie ich dlhov takmer nemožné. Za normálnych okolností by tieto krajiny mohli jednoducho prevziať nový dlh, aby ním splatili ten starý, ale súčasné medzinárodné podmienky to značne skomplikovali. 

Dôvera v ekonomiku eurozóny v októbri klesla na najnižšiu úroveň za zhruba dva roky. Prispelo k tomu výrazné zhoršenie nálady v službách aj vo výrobe.

Inflačné riziká nielenže pretrvávajú, prehlbujú sa. Bolo preto nevyhnutné razantne pokračovať vo zvyšovaní základných úrokových sadzieb aj v októbri.

Nemecká ekonomika, najväčšia v Európe, v 3. štvrťroku nečakane vzrástla, medzikvartálne o 0,3 % po slabej expanzii o 0,1 % v predchádzajúcich troch mesiacoch.

Rast španielskej ekonomiky sa v 3. štvrťroku výrazne spomalil, keďže domácu spotrebu a investície vykompenzovalo spomalenie zahraničného obchodu.

Spotrebiteľské ceny vo Francúzsku v októbri rástli najrýchlejším tempom od roku 1985. Dôvodom bolo ďalšie zvýšenie cien energií, potravín a priemyselných tovarov.

Rast francúzskej ekonomiky sa v 3. štvrťroku podľa očakávania spomalil, ale pokračoval napriek obavám, že eurozóna smeruje do recesie po prudkom zdražení cien energií a zvýšení úrokových sadzieb.