Suma, ktorú si Slováci mesačne odkladajú, mierne poklesla. Dochádza k zmene spôsobu sporenia, keď tradičné stavebné sporenie či vkladné knižky nahrádzajú modernejšie formy, ako sú investovanie do fondov alebo kryptomien.

Zmeny v 2. dôchodkovom pilieri, ktoré tento týždeň schválil parlament, celý systém ešte viac komplikujú a zneprehľadňujú.

Vklady Slovákov v bankách predstavujú takmer 42,9 miliardy eur. Informovala o tom v piatok analytička 365.bank Jana Glasová pri príležitosti Svetového dňa sporenia, ktorým je 31. október.

Viac ako desatina Slovákov sa podľa prieskumu spoločnosti Nielsen pre portál oPeniazoch.sk dokonca rozhodla s infláciou „bojovať“ aj tak, že svoje úspory z banky vyberá a drží ich v hotovosti.

Predvolenú investičnú stratégiu v 2. dôchodkovom pilieri treba opraviť. Zhodli sa na tom v pondelok odborníci na sociálnu oblasť na diskusnom stretnutí s novinármi, ktoré zorganizovala strana SaS.

V podiele finančného majetku držaného na bežných účtoch a konzervatívnych produktoch sú Slováci tretí v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Mesačné výdavky sa nám zvyšujú a naopak naša finančná rezerva na účte sa znižuje. Čo robiť s financiami v čase inflácie? Riešením môže byť Kombiprodukt, ktorý je kombináciou dvoch foriem „tvorby rezervy” a „investovania“.

Inflácia sa týka všetkých bez výnimky a znamená, že za rovnaký peniaz si neskôr budete môcť kúpiť menej. To je dôvod, prečo držať peniaze či už v šuflíku alebo na bežnom účte nie je vhodné. Jednoducho sa znehodnocujú.

Objem majetku v druhom dôchodkovom pilieri predstavoval k 19. augustu tohto roka 12,006 miliardy eur.

Napriek rastúcej inflácii investuje len tretina Slovákov a Sloveniek. Viac ako tri pätiny z nich uprednostňujú investovanie prostredníctvom digitálnych technológií, vyplýva z prieskumu agentúry Go4insight pre skupinu 365.bank.