Výhľad pre maďarský forint na rok 2011

Toto je jeden z komentárov na tému roku 2011. V nich budú jednotliví analytici spoločnosti TRIM Broker prezentovať svoje názory na potenciálny vývoj v roku 2011. Súhrnný výhľad bude k dispozícii 13. januára.

Makrovýhľad

Príchod pravicovej vlády v minulom roku bol všeobecne trhmi očakávaný ako dobrá správa. Hlavne keď sa od neľavicových zoskupení očakávali reformy, ktoré by mohli vytvoriť priestor pre ďalší rýchlejší rast ekonomiky a vytiahnutie Maďarska z osemročného socialistického zatuchnutia a hospodárskeho živorenia. Staronový predseda vlády Orbán sa však začal ukazovať v populistickom svetle a snažiť sa odvrátiť sa od prísnej fiškálnej diéty naordinovanej MMF. Keď však zistil negatívnu reakciu externého okolia, predsa sa len čiastočne zmravnil. Z krajiny vypoklonkoval mudrcov z MMF a úspory a reformy začal robiť podľa vlastného receptu. Každopádne „štátnu kasu“ drží na krátko, keď v roku 2010 by  mal patriť zo stránky deficitu medzi najdisciplinovanejšie krajiny EU. Zároveň štrukturálny pohľad na bilanciu v 2010 (očistená o jednorazové a cyklické vplyvy) patrí medzi najnižšie v elitnom zoskupení OECD a dokonca vykazuje primárny prebytok (a toto sa očakáva aj v tomto roku).  Aj keď je tak Maďarsko z pohľadu verejného dlhu najzadlženejšou krajinou strednej Európy, predsa len jeho riziko nie je až neznesiteľne vysoké, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Navyše, zdá sa, že trh plne započítal a dokonca prepálil riziko angažovanosti sa voči Maďarsku (cez kotácie Credit Default Swapov vidíme, akoby maďarský rating sa pohyboval hlboko v neinvestičnom pásme).

Istým rizikom je, že rating Maďarska by mohol predsa len padnúť do neinvestičného pásma z aktuálnych hraničných úrovní BBB (Standard/Poor’s a Fitch) resp. Baa3 (Moody’s), čo by najmä v prípade inštitucionálnych investorov mohlo viesť k „fire sale“ (rýchlemu výpredaju) maďarských aktív pre legislatívne obmedzenia, čo môže mať negatívny vplyv aj na forint. Avšak plánované reformné kroky Orbána by túto skutočnosť mohli znižovať.

A to napriek tomu, že časť konsolidačných krokov Orbánovej vlády na naplnenie štátnej pokladnice a držanie deficitu pod „krkom“ sú vnímané pomerne kontroverzne (i keď z nášho pohľadu tieto kroky nie sú o nič viac nesystémové, či krátkozraké ako v prípade ostatných západných krajín). Účel svätí prostriedky. A deficit by sa tak cez dočasné mimoriadne dane v prípade niektorých odvetví, či kvázizoštátnanie, alebo lepšie povedané transformáciu penzijného pilieru, mohol v tomto roku úplne zaplátať. Až do takej miery, že v tomto roku sa kalkuluje s prebytkom rozpočtu na úrovni okolo 7% HDP, čo robí Maďarsko rekordérom v EU!

Nie sú to však len úsporné opatrenia a „penzijné čarovanie“, čo môže minimálne z krátkodobého hľadiska zlepšiť výhľad maďarských makrofundamentov.  Orbánova vláda chce robiť štrukturálne reformy (školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, trh práce), ktoré zlepšia konkurencieschopnosť ekonomiky, znížia tlak na výdavkovú stránku rozpočtu (a zároveň budú mať tendenciu vylepšovať príjmovú) a vyvedú krajinu našich južných susedov z niekoľkoročného marazmu. 29-bodový plán bol už v lete minulého roku nastolený a na jar by sa mal začať pretavovať aj do skutkov.

Okrem „domácich vecí“ pomáha zlepšovať situáciu v maďarskom hospodárstve aj externé prostredie a zahraničný dopyt. Napriek očakávanému schladeniu obnovy v Nemecku, či eurozóne ako celku, sa však práve vďaka začatým (a aj plánovaným) reformám a úsporným opatreniam očakáva, že maďarské HDP by mohlo v 2011 výraznejšie pridať plyn (okolo 2,5% y/y voči 0,9%-tnému rastu v 2010) a predstihnúť rastom priemer eurozóny. Pre forint bezo sporu pozitívna správa.

Výhľad na ekonomiku je tak triezvo svetlý, s uvedomením si rizík toho, že ak Orbán v tomto roku nezačne skutočne systémové reformy a bude len kĺzať po povrchu a intervenovať štátnymi zásahmi do ekonomiky, trh bude rýchlo „konať“. A dá Maďarsku zbohom, hlavne čo sa týka dlhopisového trhu, čo by mohlo výrazne predražiť požičiavanie si peňazí vládou s následným negatívnym dopadom na celú ekonomiku.

Pohľad na menovú politiku

Magyar Nemzeti Bank, teda centrálna banka, sa nachádza v pomerne komplikovanej situácii, medzi viacerými mlynskými kameňmi, rozhodne najťažšej zo všetkých krajín strednej Európy. Je jasné, že pre to, aby sa ekonomika čo najrýchlejšie dostávala do tempa, je potrebná uvoľnená menová politika. Takýto tlak, až na hranici primeranosti, je vytváraný na MNB zo strany vlády.  Vo všeobecnosti aj preto, že vláda si nepadla z guvernérom Simorom „do oka“ a znížila jeho plat o 75% (pôvodne ho chcela odvolať z funkcie, no nemala na to žiadne legislatívne „páky“). Na druhej strane obnova vnútorného dopytu a zároveň mimoriadne dane uvalené na časť sektorov ekonomiky by mohli vyvolávať inflačné tlaky, čo bude viesť k tendencii ďalšieho sprísňovania menovej politiky (už teraz trh kalkuluje s ďalším zvyšovaní sadzieb Magyar Nemzeti Bank o 25 bázických bodov začiatkom roku 2011 na 6,00%). To by mohlo lákať k držbe forintov. Okrem toho, trhy majú stále len krehkú dôveru voči Orbánovi a akékoľvek externé napätie bude viesť k výpredaju rizika na trhoch, medzi ktoré forint rozhodne patrí. Toto by ekonomike nevadilo, avšak domácnosti aj podniky majú stále veľký podiel úverov v švajčiarskom franku (ktorý sám o sebe silnie) a výrazné oslabenie forintu, okrem inflačných rizík pre ekonomiku, vytvár