Z profesionálneho hľadiska nemám čo vracať späť

Bratislava 16. januára (TASR) - V rámci nového projektu Osobnosti: Tváre a myšlienky prináša TASR rozhovor s jednou z najvýraznejších osobností slovenského bankovníctva a finančníctva, bývalou viceguvernérkou Národnej banky Slovenska (NBS) a v súčasnosti zástupkyňou generálneho riaditeľa VÚB banky Elenou Kohútikovou, ktorá je aktuálne aj kandidátkou SR na miesto vo Výkonnej rade Európskej centrálnej banky (ECB).

-Dlhé roky ste boli v rôznych pozíciách pri prípravách Slovenska na prijatie eura. Ako vnímate súčasné problémy v eurozóne?-

Beriem to ako určitý korekčný alebo očistný proces, ktorý nastavil zrkadlo tým podmienkam, za ktorých bolo euro prijímané a ktoré platili v členských krajinách. Myslím si, že pri každej mene a každom čine sa občas musíme vrátiť späť a povedať si – sú tie podmienky adekvátne aj v súčasnej ekonomickej situácii a tomu, čo sa deje vo svete? To nie je prvá zastávka, pri ktorej si povieme, či jednotná mena má nastavené svoje predpoklady dlhodobo tak, aby sa nemuseli meniť. Pravdepodobne sa budeme musieť vždy pozrieť na to, či niečo treba zmeniť alebo nie. Beriem to ako normálny proces, ktorým prechádza každá jedna mena, každý takýto veľký unikátny projekt. Musíme sa znovu pozrieť na to, ktoré podmienky treba upraviť, zmeniť, kde prípadne treba väčšiu zainteresovanosť európskych inštitúcií, kde iný pohľad od Európskej centrálnej banky a kde treba, aby si inak vykonávali domáce úlohy jednotlivé členské krajiny eurozóny.

-Aký je dôvod, že tieto problémy vznikli až po niekoľkoročnej existencii eura?-

Myslím si, že problémy vznikli tým, že sa zmenila ekonomická situácia. Prešli sme z obdobia rastu do obdobia ekonomického poklesu, čo sa stalo prvýkrát v histórii existencie eura. Tu sa ukázalo, že politiky jednotlivých členských krajín musia byť pravdepodobne pod väčšou kontrolou a že podmienky, ktoré krajiny museli splniť pri prijatí eura, nemôžu opustiť po jeho zavedení. Sú trvalé a musí sa dodržiavať určitá disciplína v jednotlivých politikách. Ide predovšetkým o fiškálnu politiku. Tu sa ukázalo, že určitý relax, ktorý nastal po prijatí eura v týchto krajinách, keď si mysleli, že majú jednotnú menu a už sa nemusia usilovať mať vyrovnané rozpočty alebo nízke deficity, nebol najlepším riešením. Ukázalo sa tiež, že mechanizmy, ktoré sú na úrovni Európskej únie, ako napríklad Pakt stability a rastu, nie sú dostatočne účinné.

-Kam podľa vás vyústi súčasná situácia? Pomôže upokojeniu situácie nový trvalý krízový mechanizmus, na ktorom sa nedávno dohodli lídri EÚ? Je reálny scenár rozpadu eurozóny?-

Absolútne nepredpokladám rozpad eurozóny. Naopak, myslím si, že euro a eurozóna vyjdú z tejto situácie silnejšie. Vnímam to ako riešenie postavené na troch pilieroch. Prvý pilier je v tom, že okamžite treba prijať opatrenia, čo, samozrejme, niektorí neprijímajú s veľkou vôľou. To znamená poskytnúť dostatok likvidity, pomôcť krajinám v problémoch, aby sa im dal čas na to, aby sami prijali korekčné mechanizmy. Druhým pilierom je určitý záchranný mechanizmus, ktorý možno chápať pozitívne aj negatívne. Pozitívne môže byť chápaný iba vtedy, ak zároveň nastane tretí krok, a to je fiškálna a ekonomická disciplína jednotlivých krajín. Tá je základom toho, aby sa táto situácia neopakovala. Tento mechanizmus musí byť podporený tým, že sa problémy začnú riešiť vtedy, keď začínajú vznikať, a nie vtedy, keď už vypuknú naplno. Ten mechanizmus nebude morálnym hazardom v tom prípade, ak bude mať dostatočne účinné nástroje, ktoré okamžite identifikujú, že niektorá krajina sa svojou politikou vymaňuje z dohodnutých mantinelov.

-Na riešení dlhových problémov sa má bankový sektor v budúcnosti podieľať výraznejšie ako v súčasnosti. Tento zámer má svojich kritikov, podľa ktorých zvyšovaním neistoty na trhoch zhoršuje súčasnú situáciu v eurozóne. Čo si o tom myslíte?-

Myslím si, že transparentnosť a predvídateľnosť je jednou z podmienok toho, aby nenastávali turbulencie na finančných trhoch. To, že veritelia sa musia podieľať určitým spôsobom na riziku svojich investícií, je fakt. Na druhej strane, ak nechceme mať turbulencie na trhoch, musia jednotlivé krajiny jednoznačne stransparentniť svoje politiky a dávať veľmi jasné odpočty, kam smerujú, ktoré opatrenia prijímajú, aby boli predvídateľné ich ďalšie kroky. Ak nebudú, tak, samozrejme, aj investovanie do ich dlhových papierov bude veľmi problematické, a tým, že sa veritelia budú zúčastňovať na riziku tej investície, budú aj opatrnejší pri investovaní do týchto dlhopisov. Ak budú krajiny seriózne konsolidovať verejné financie, tak nebudú potrebovať v budúcnosti prefinancovávať toľko dlhov. Druhá vec je, že v záujme všetkých krajín je, aby ich dlhy boli prefinancované za slušných podmienok. Preto si musia v prvom rade splniť domácu úlohu a prijať omnoho transparentnejší spôsob komunikácie a opatrenia, aby sa im verilo. Aby sa verilo, že tie problémy, ktoré majú, sú dočasné a vedia ich aj s pomocou rôznych podporných mechanizmov prekonať.

-Slovensko tento rok odmietlo poskytnúť záchrannú pôžičku Grécku, kriticky sa súčasná vláda vyjadruje aj na adresu existujúceho eurovalu s argumentom, že to len zbytočne odďaľuje skutočné riešenie problémov. Čo si myslíte o perspektíve riadeného bankrotu nadmerne zadlžených štátov?-

Otázkou je, čo si kto predstavuje pod riadeným bankrotom. Keď sledujem tie diskusie, tak sa mi zdá, že pod riadeným bankrotom vidia ľudia iba zavedenie inej meny ako euro. Návrat k pôvodným menám už neexistuje, bude to vždy nová mena. Ale riadený bankrot je aj to, že krajina reštrukturalizuje svoje dlhy, napríklad namiesto splatnosti 5, 7 či 10 rokov budú tie dlhy splatné 15 až 20 rokov, aby sa dlhové zaťaženie týchto krajín trochu znížilo a boli to schopné manažovať. Z tohto pohľadu si myslím, že sa podobné kroky aj začínajú diať. Bankrot tohto charakteru, teda že krajina nie je schopná splatiť dlhy v tom čase, v ktorom pôvodne sľúbila, ale že ich bude splácať trochu neskôr, to prebieha a je to myslím už súčasťou tých mechanizmov, ktoré fungujú dnes. Ak niekto pod riadeným bankrotom rozumie, že krajina vystúpi z eurozóny a bude zavádzať nejakú novú menu, to je trochu komplikovanejšia otázka. Tam by som si nedovolila povedať, že takéto niečo je riešením súčasnej situácie.

-V poslednom období sa na medzinárodnej úrovni diskutuje o myšlienke mimoriadnej bankovej dane, v niektorých krajinách sa už dokonca stala realitou. Aký je váš pohľad na takéto iniciatívy?-

Osobne ju nepodporujem, lebo si myslím, že to má určitý charakter kolektívnej viny. Napriek tomu, že bankový sektor na Slovensku nebol podporovaný, nemusel byť sanovaný, bol zdravý, vykonáva veľmi opatrnú politiku, mal by platiť nejakú extra daň. Je to aj otázka toho, či sa tá daň použije na sanovanie fiškálnych problémov, a potom to nie je nič iné ako dodatočné zdanenie úspešných. Alebo či to má slúžiť na niečo iné, na riešenie problémov, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť v Európe. Ale to, ako sa dnes chápe táto dodatočná daň, je to uplatňovanie určitej kolektívnej viny a je to zdaňovanie úspešných. Myslím si, že toto nie je riešenie situácie, ktorá nastáva.

-Aký je Váš názor na balíček opatrení, ktorý prijala súčasná vláda? Pomôže oživeniu ekonomiky v tej situácii, v ktorej Slovensko je?-

Prvá zásada je, že bez konsolidácie verejných financií nemôžeme očakávať dlhodobý rozvoj Slovenska. Platí zásada, že čím je nižší fiškálny deficit, tým sa lepšie darí ekonomike, pretože ekonomika sa financuje svojou podstatou, to znamená produkciou, výrobou, službami. Druhá vec je, že beriem ten balíček ako nutný. Kaž