Zmeny vo vedení MNB môžu ohroziť jej nezávislosť
Pridajte názor22. 2. 2011 - Maďarský parlament v pondelok (21.2.) večer hlasovaním zmenil zákon o kreovaní vedenia Maďarskej národnej banky (MNB), jej monetárnej rady.
Budapešť 22. februára (TASR) - Maďarský parlament v pondelok (21.2.) večer hlasovaním zmenil zákon o kreovaní vedenia Maďarskej národnej banky (MNB), jej monetárnej rady. Sporné rozhodnutie bolo prijaté veľkou väčšinou (286:60), čo je výsledok skutočnosti, že Maďarsky občiansky zväz-Fidesz má v zákonodarnom orgáne dvojtretinovú väčšinu. Ešte pred hlasovaním guvernér centrálnej banky András Simor vyslovil obavy o budúcu mieru nezávislosti MNB.
Podľa novej úpravy štyroch zo siedmich členov monetárnej rady centrálnej banky bude voliť parlament. Ruší sa tak doterajšia prax, že dvoch jej členov menoval premiér a dvoch guvernér MNB. Troch menoval prezident - a na jeho právomoci sa nič nemení. Očakáva sa, že parlament v krátkom čase zvolí do rady štyroch nových členov, lebo sa v nej ich rovnakému počtu v marci končí funkčné obdobie. Novými členmi rady, ktorá rozhoduje najmä o úrokových sadzbách centrálnej banky, sa zrejme stanú ľudí s úzkymi vzťahmi k vládnej strane. Traja členovia rady, guvernér aj jeho dvaja zástupcovia, ktorých menoval prezident počas koaličnej vlády vedenej socialistami, sa tak ocitnú pri hlasovaní v menšine. Guvernér a viceguvernér nastúpili do funkcií na šesťročné obdobie v marci 2007.
Podľa štatútu MNB rada prijíma rozhodnutia nezávisle a môže zohľadňovať len odporúčania Európskej centrálnej banky (ECB). Simor v súvislosti s možným politickým vplyvom na rozhodovanie kľúčového grémia MNB povedal: "Ak trhy zacítia, že sa nezávislosť národnej banky dostala do ohrozenia, tak už len tento samotný fakt predstavuje nebezpečenstvo pre jej nezávislosť".
Agentúra Reuters uviedla, že sa nové zloženie rady môže prejaviť už na budúci mesiac tým, že centrálna banka rozhodne o znížení svojej základnej úrokovej sadzby. Vláda totiž kritizovala centrálnu banku za to, že vlani trikrát po sebe zvýšila úrokové sadzby. Rozhodla sa tak preto, aby ubránila svoje inflačné zacielenie rastu spotrebiteľských cien maximálne o 3 % ročne.
Proti novým pravidlám menovania monetárnej rady MNB sa už pred časom odmietavo vyslovila aj ECB. Kritizovala zníženie platov v centrálnej banke a nesúhlas vlády s rozhodnutiami rady.
Analytici si myslia, že rýchla zmena v zákone o národnej banke a kreovaní jej monetárnej rady nesúvisí so zámerom urýchlene znížiť úroky, ale vytvorí dlhodobé podmienky pre veľmi miernu peňažnú politiku MNB.
Informovali o tom agentúra DPA a Reuters.
