FED ako strojca bublín

Silný výsledok ISM nevýrobného sektora, ktorý obchodníkov navnadil na očakávanie veľmi dobrého výsledku NFP (zložka zamestnanosti skončila nad predchádzajúcim údajom), včera vytlačil akciové trhy výrazne nahor. Pomohol im aj slabnúci dolár a nižšie ceny energií kvôli správam o budúcich mierových rokovaniach medzi Kaddáfim a opozíciou. V zisku ukončili obchodovanie všetky segmenty indexu SP500, najviac finančný a priemysel. Včerajší akciový kokteil: Dow Jones +1,59%, SP500 +1,72%, Nasdaq Composite +1,84%.

Trichet s jastrabím kódom

Najdôležitejšou udalosťou včerajšieho dňa bola tlačová konferencia prezidenta ECB Tricheta o menovej politike. Pri predchádzajúcej konferencii trhy sklamal, kedy nepoužil svoj jastrabí slovník, no tento krát neostal nikomu nič dlžný a použil slovné spojenie vysoká opatrnosť: „strong vigilance,“ ktoré naposledy použil mesiac pred zvýšením sadzieb. Sám povedal, že k malému zvýšeniu sadzieb by mohlo prísť už v apríli. Trichet si zároveň odpustil vyjadrenia o tom, že aktuálne úrokové sadzby sú vhodné. Pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb je teda veľmi veľká, no nemalo by sa jednať o sériu zvýšení, ale len o jedno zvýšenie, ktoré je určené na zabránenie rastu inflačných očakávaní. Projekcie inflácie na tento rok sú totiž nad inflačným cieľom ECB na úrovni 2%. Centrálna banka zároveň zvýšila projekcie ekonomického rastu, takže priestor na utesnenie menovej politiky má.

Portugalsko vďaka Trichetovi požiada o pomoc Euroval

Otázkou ale je, čí má priestor aj Portugalsko, aby výnosy na jeho dlhopisoch rástli. Očakávanie zvýšenia úrokových sadzieb totiž poslalo výnosy na dlhopisoch krajín PIIGS nahor. Pravdepodobnosť záchrany Portugalska tak rastie a podľa viacerých analytikov by sme riešenie situácie mohli vidieť už do konca mesiaca, kedy bude v Brusseli kľúčové zasadnutie Európskej únie. Trichetova ochrana inflácie tak pravdepodobne dotlačí Portugalsko do žiadosti o pomoc zo strany Eurovalu.

ECB sa vymaňuje z klubu holubičích centrálnych bánk

Zdá sa, že ECB je jedinou centrálnou bankou z veľkej štvorky, ktorá sa odhodlala k zvýšeniu úrokových sadzieb. BoE má následne najbližšie, nasleduje FED, kde sa hovorí o tom, že QE3 nebude a nakoniec BoJ, kde sa o zvýšení sadzieb nebude hovoriť najbližšie roky.

FED ako strojca bublín

Nakoľko ale väčšina centrálnych bánk naďalej udržuje úrokové sadzby rekordne nízke, vzniká opäť pravdepodobnosť vzniku ďalších bublín. FEDu sa už podarilo za posledných 15 okov vytvoriť tri bubliny (technologické akcie, realitný trh, komodity v rokoch 2007/08) a teraz pomáha k ďalšej, opäť na komoditách. Tie sú totiž na bubliny extrémne náchylné. Často sa hovorí o tom, že FED tlačí peniaze a tieto peniaze smerujú do komodít. Podľa môjho názoru ale FED netlačí peniaze, len vytláča investorov z dlhopisov, ktoré ponúkajú extrémne nízky výnos do iných aktív. FED nevytvára reálne doláre, ale vytvára obrovský psychologický efekt, ktorý posiela ceny aktív na oveľa vyššie úrovne než by inak mali byť. A vôbec sa tým netají. FED sám povedal, že je to jeden z cieľov QE. Vyššie ceny aktív ale nerobia nič s reálnou ekonomikou, nevytvárajú pracovné miesta, nespôsobujú zníženie nadmerného dlhu. Pokiaľ sú ale ceny aktív vyššie bez toho, aby sa podkladová ekonomika naozaj zlepšila, je na mieste otázka, ako dlho sa môžu na týchto úrovniach udržať. Podľa viacerých analytikov, medzi nimi aj Billa Grossa zo spoločnosti PIMOC by mohlo k vytriezveniu prísť po tom, čo FED nepríde s ďalším kolom QE.

Rezervy nie sú úvery

QE je vlastne swap, pri ktorom dochádza k výmene dlhopisov alebo iných cenných papierov za nadbytočné rezervy bánk. Ako ukazujú dáta o zmene bilancie FEDu, ktoré sú aktualizované k včerajšku, predstavoval rozdiel medzi nákupmi dlhopisov a nadbytočnými rezervami len 33,3 mld. USD. To znamená, že inflačné riziká hrozia len z tohto objemu kapitálu. Určite to nie je málo, no určite je to menej než 2,5 bilióna USD, teda objem bilancie FEDu. Tieto rezervy predstavujú síce peniaze, z ktorých banky môžu začať poskytovať úvery, no vzťah medzi rezervami a úvermi nie je taký jednoznačný, ako popisuje rakúska ekonomická škola. Pokiaľ banky nemajú komu poskytnúť úvery, nakoľko prebieha deleveraging, radšej udržujú tieto peniaze vo FEDe na účtoch nadbytočných rezerv.

QE: Veľa kriku pre nič

Pekné prirovnanie ku QE je možnosť, že by niekto našiel spôsob ako tlačiť perfektné dolárové bankovky, ktoré by boli presnými kópiami štandardných bankoviek. Ak si ich falzifikátor natlačí v pivnici v objeme miliardy dolárov, nemajú tieto doláre žiaden inflačný efekt. Ak ich ale začne míňať v reálnej ekonomike, inflácia porastie a to s istotou. Peniaze nie sú inflačné, pokiaľ nevstúpia do systému. A to sa nestalo. Ak začnú nadbytočné rezervy bánk vo FEDe klesať, vtedy budeme mať signál, že inflácia porastie. Na problém s nesprávnou interpretáciou tlačenia peňazí upozornili aj viacerí centrálni bankári: Donald Kohn z FEDu: „Nepoznám žiaden model, ktorý poukazuje transmisiu z bankových rezerv do inflácie.“... Vitor Constancio z ECB: „Úroveň bankových rezerv hovorí len veľmi málo o rozhodnutiach bánk poskytovať úvery... Ponuka úverov je ddeterminovaná očakávaným pomerom rizika/výnosu z úv