Týždeň na trhoch: Na prudké posilnenie jenu muselo reagovať koordinovanou akciou G-7

Končiaci sa týždeň na finančných trhoch sa niesol v znamení averzie k riziku, prameniacej z japonskej katastrofy a predovšetkým z jej jadrovej dohry, ktorá môže mať ďalekosiahle ekonomické dopady. Akcie najmä v úvode týždňa prudko klesali, len japonský index Nikkei stratil v utorok vyše 10 %, za celý týždeň dosiahli jeho straty 10,2 %. Spomedzi ďalších popredných svetových indexov, klesol oproti predošlému týždňu do piatka 15:30 paneurópsky EuroStoxx 50 o 1,67 % a širší americký index S&P 500 o 2,66 %.

Mimoriadne zaujímavý bol vývoj na devízových trhoch, predovšetkým na jenových pároch, na ktorých japonská mena paradoxne prudko posilňovala v očakávaní, že sa pri potrebe hotovosti zopakuje sťahovanie investícií japonských domácností a spoločností zo zahraničia z roku 1995, kedy krajinu zasiahlo zemetrasenie v Kobé. Ako naznačuje dlhodobý deficit kapitálového účtu platobnej bilancie, investície Japoncov v zahraničí sú značné, svoje pritom zohrávajú aj dlhodobo mimoriadne nízke úrokové sadzby v krajine a už vyše dvadsať rokov klesajúci akciový index, ktoré Japoncov umiestňovať voľné prostriedky doma príliš nemotivujú.

Na páre s americkým dolárom dokázal v stredu vo večerných hodinách jen najprv prekonať psychologickú hladinu 80 jenov za dolár a následne aj doterajšie historické maximum z roku 1995, dosiahnuté práve po zemetrasní v Kobé, na úrovni 79,75. Keďže pod týmito úrovňami bolo nastavených množstvo predajných príkazov na dolár-jen, tak sa doslova v priebehu niekoľkých minút menový pár dostal až na úroveň 76,25 jenov za dolár. Voči silnému jenu, ktorý je v súčasnosti to posledné, čo Japonsko potrebuje, napokon v piatok koordinovane intervenovali centrálne banky krajín G-7 a dokázali ho vrátiť nad úroveň 81 jenov za dolár.

Vo víre udalostí v Japonsku ustúpili nové ekonomické ukazovatele do úzadia. Spomedzi nich boli najzaujímavejšie inflačné ukazovatele zo Spojených štátov, ktoré potvrdili rastúce inflačné tlaky. Februárový index výrobných cien rástol medzimesačne o 1,6 %, čo bolo podstatne rýchlejšie ako prognózovaných 0,7 %, v medziročnom porovnaní sú výrobné ceny v Spojených štátoch dokonca o 5,6 % vyššie. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien dokonca zrýchlilo na 2,1 %, čo by v eurozóne už bol dôvod pre znepokojenie, v Spojených štátoch však centrálna banka FED sleduje ako kľúčovú mieru inflácie jadrovú infláciu, ktorá je očistená od cien potravín a energií, jej rast je v medziročnom porovnaní na úrovni 1,1 %, čo nie je pre americkú centrálnu banku dôvod k znepokojeniu, a tak FED s veľkou pravdepodobnosťou súčasnú druhú vlnu kvantitatívneho uvoľňovania dokončí.

Na devízových trhoch sú rastúce inflačné tlaky vodou na mlyn pre európske meny, predovšetkým pre euro, keďže Európska centrálna banka naznačila že na ne bude pravdepodobne reagovať zvýšením úrokových sadzieb. K nemu môže dôjsť už na jej najbližšom zasadnutí v úvode apríla. Vidina vyšších úrokových sadzieb necháva nateraz zabudnúť aj na dlhovú krízu a euro aj napriek tohtotýždňovému zníženiu ratingu pre Portugalsko na páre s americkým dolárom vzrástlo oproti predošlému týždňu do piatku 15:30 o 1,66 % na úroveň 1,4132 dolára za euro.

Autor: Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers