Vyhlásenia o reštrukturalizácii gréckeho dlhu rozhnevali ECB

Frankfurt nad Mohanom/Atény 19. mája (TASR) - Návrhy na reštrukturalizáciu gréckeho dlhu vyvolali spor medzi Európskou centrálnou bankou (ECB) a politikmi EÚ. Predstavitelia ECB varovali, že akékoľvek predĺženie splatnosti dlhu predstavuje nebezpečné porušenie reformných plánov Atén v hospodárskej a fiškálnej oblasti.

Prezident ECB Jean-Claude Trichet vraj odišiel zo stretnutia ministrov financií eurozóny, ktoré tento mesiac hostil luxemburský premiér a šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker, tvrdí britský denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou. Tricheta podľa nich rozhnevali diskusie o takzvanej "mäkkej" reštrukturalizácii, ktorej súčasťou by zrejme bolo predĺženie splatnosti gréckych dlhopisov.

Trichet tiež pohrozil, že ECB v prípade akejkoľvek reštrukturalizácie automaticky prestane akceptovať dlhopisy gréckej vlády ako zábezpeku pri refinančných operáciách. To by znamenalo krach gréckych bánk, ktoré sú závislé od financovania cez ECB.

Juncker po pondelkovom (16.5.) rokovaní ministrov financií eurozóny povedal, že mäkká reštrukturalizácia bude jednou z možností, ak Atény prijmú ďalšie kroky na konsolidáciu verejných financií.

Predstavitelia eurozóny začali v súvislosti s Gréckom používať nové pojmy ako "mäkká reštrukturalizácia" (soft restructuring) alebo "zmena profilu dlhu" (reprofiling) bez toho, aby ich konkretizovali. Väčšinou tým chcú povedať, že uvažujú o predĺžení splatnosti gréckych dlhopisov a nie o znížení ich hodnoty.

Výkonný člen ECB Lorenzo Bini Smaghi považuje takéto frázy za prázdne a nebezpečné. "Keď si uvedomíme, ako trhy fungujú, mali by sme si dávať pozor a prestať používať nezmyselné frázy, pretože Grécko za to bude musieť zaplatiť," uviedol v stredu (18.5.) Bini Smaghi.

ECB sa obáva, že trhy by vnímali "mäkkú" reštrukturalizáciu ako predzvesť "tvrdej" reštrukturalizácie, čo by vyvolalo turbulencie v celej eurozóne. ECB namiesto toho trvá na tom, aby Atény urýchlili privatizačný program. Podľa Biniho Smaghiho musí grécka vláda "presvedčiť občanov, aby platili dane a aby odchádzali do dôchodku vo veku 65 rokov, rovnako, ako všade inde na západe".