Prevenciou proti štátnemu bankrotu je inflácia okolo 6 %

Viedeň 30. mája (TASR) - Diskusie o možnom gréckom štátnom bankrote alebo nejakej forme reštrukturalizácie jeho dlhu znovu vyvolali záujem aj o publikáciu amerických ekonómov Kennetha Rogoffa a Carmen Reinhartovej This time is different. Vyšla v Spojených štátoch pred dvoma rokmi. Autori v nej analyzovali štátne krízy za posledných 800 rokov. A krízy po roku 1800 vyhodnotili aj štatisticky.

Autori prišli k záveru, že neschopnosť štátov splácať svoje dlhopisy je prekvapujúco častá. Okrem iného uviedli, že od roku 1800 a ešte aj dlho po druhej svetovej vojne sa Grécko takmer stále nachádzalo v stave platobnej neschopnosti, defaultu". Takto im Grécko umožnilo hodnotiť fakt, že pojem bankrot používali pomerne voľne. K platobnej neschopnosti štátov bude dochádzať pomerne často aj v budúcnosti. Rogoff bol o tom presvedčený už pomerne dávno pred aktuálnou gréckou finančnou krízou.

Bývalý ekonóm Medzinárodného menového fondu sa domnieva, že sa ešte viacerí členovia eurozóny dostanú do platobnej neschopnosti, ale spoločná mena ich prežije, ako aj americký dolár. "Náhle prepuknutie miernej inflácie", pod čím myslí jej ročnú mieru okolo 6 %, by v tejto súvislosti "mimoriadne prospela".

Obaja profesori ekonómie analýzou faktov zistili, že jestvuje prah, po prekročení ktorého sa dá aj empiricky dokázať, že vznikajú ťažko riešiteľné problémy. Tým prahom je výška štátneho dlhu nad 90 % hrubého domáceho produktu (HDP). Jeho hlavným dôsledkom je, že sa prejaví poklesom tempa hospodárskeho rastu. Samozrejme, že pritom nejde ani o strohú hranicu ani o automatický proces, ktorý musí viesť k štátnemu bankrotu. Potvrdzuje to aj príklad Veľkej Británie po druhej svetovej vojne. Výška jej štátneho dlhu dosiahla až 240 % HDP. Aj Japonsko so štátnym dlhom 200 % HDP, žije už dlhé roky v "zóne smrti".

Rogoff a Reihnartová však štatisticky dokázali, že krajiny s vysokým dlhom rastú ročne pomalšie o jeden percentuálny bod.

V Európe už zaznamenali štátny dlh nad 90 % HDP z najviac ohrozených krajín okrem Grécka aj Portugalsko a Írsko. Každá z krajín sa dostala do nešťastia vlastnou cestou. Silný rast dlhu ale nastal v každom prípade počas pár rokov. V osobitnej situácii by sa však mali nachádzať Spojené štáty vďaka tomu, lebo ich mena je súčasne aj svetovou rezervnou menou. Nahovárajú si to ale iba tamojší ekonómovia, aby sami seba utešili.