Ak nebudú garancie, Slovinsko nepožičia Grécku ďalšiu splátku
Pridajte názor30. 5. 2011 - V prípade, že Slovinsko nedostane od Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskej únie (EÚ) garancie, že Grécko je schopné vrátiť požičané peniaze, tak Ľubľana už neposkytne ďalšiu splátku z pôžičky.
Bratislava/Ľubľana 30. mája (TASR) – V prípade, že Slovinsko nedostane od Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskej únie (EÚ) garancie, že Grécko je schopné vrátiť požičané peniaze, tak Ľubľana už neposkytne ďalšiu splátku z pôžičky. Po dnešnom stretnutí so slovenskou premiérkou Ivetou Radičovou to vyhlásil jej náprotivok Borut Pahor.
Ako priblížil, keď nejaká krajina dostane od iných úver, tak tie sa domnievajú, že ich bude schopná v rozumnom čase vrátiť. Eurozóna je podľa neho finančným pilierom EÚ. Ak by ju niektorá z členských štátov pre finančné reštrikcie opustila, nebolo by to dobrým znakom pre stabilitu eura.
Radičová upozornila na to, že dlh Grécka sa vyšplhal do takých rozmerov, že ani 110 miliónov eur tento úpadok nezastavilo. Jednu z odpovedí, prečo sa tak stalo, vidí v tom, že Atény nepristúpili ku skutočným konsolidačným opatreniam. "Reštrukturalizácia bude nutná," poznamenala s tým, že bez toho, ako aj bez zainteresovania súkromného sektora, zmien vo fungovaní ratingových agentúr, či sprísnenia monitoringu nebude dostatočná žiadna finančná pomoc.
Poukázala na to, že hospodárska kríza sa zďaleka neskončila, pričom eurozóna a členské krajiny EÚ hľadajú zodpovedajúce nástroje a prostriedky ako znovu naštartovať ekonomický rast a riešiť jej dopady. Počas rozhovorov s Pahorom sa zhodli na tom, že vlády, na čele ktorých stoja, plnia akoby funkciu Don Quijotov, lebo občania si neuvedomujú, v akých vážnych problémoch sa únia a eurozóna nachádza. "Vyslovujú očakávania, ktoré sa obávam, v najbližších rokoch jednoducho nebudú naplniteľné," zdôraznila. Potrebná je preto konsolidácia verejných financií, či často pre občanov bolestivé reformy. "Ak to neurobíme, kríza budeme mať oveľa vážnejší dopad. Je našou povinnosťou napriek neporozumeniu a častokrát odporu verejnosti presadzovať tieto vážne opatrenia," podčiarkla šéfka slovenskej exekutívy.
Grécko zápasí s obrovskými dlhmi. Minulý rok muselo ako prvý člen eurozóny požiadať úniu a MMF o záchranný úver vo výške 110 miliárd eur. Napriek tomu sa krajina opäť potáca na pokraji bankrotu. Jej ekonomika sa totiž zmieta v recesii a nezamestnanosť stúpa. Výsledkom sú slabé rozpočtové príjmy a Aténam hrozí, že sa im nepodarí znížiť rozpočtový schodok tento rok tak, ako sľúbili. Inšpektori z MMF, EÚ a ECB sú momentálne na kontrole v Aténach, aby zistili, ako vláda plní podmienky na úver. Od toho závisí, či Grécko dostane na budúci mesiac ďalšiu splátku z pôžičky vo výške 12 miliárd eur.
(osobitná spravodajkyňa TASR Erika Rusnáková) zsl
