ECB signalizovala, že bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb

Frankfurt nad Mohanom 7. júla (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) dnes v súlade s očakávaniami druhý raz v tomto roku zvýšila úrokové sadzby. Banka tiež signalizovala, že bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky aj napriek prehĺbeniu dlhovej krízy eurozóny. Podala však pomocnú ruku Portugalsku, keďže aj napriek pádu ratingu krajiny do špekulatívneho pásma bude naďalej akceptovať jeho dlhopisy ako kolaterál.

Rada guvernérov ECB rozhodla o znížení kľúčového úroku o 25 bázických bodov na 1,5 %. ECB začala sprísňovať menovú politiku v apríli 2011, keď zvýšila kľúčový úrok z 1 % na 1,25 %. Bolo to prvé zvýšenie úrokových sadzieb v eurozóne od júla 2008. Príčinou uťahovania menovej politiky je snaha o utlmenie inflácie. Tempo medziročného rastu spotrebiteľských cien v eurozóne dosiahlo v júni 2,7 %, čo je výrazne nad 2-% inflačným cieľom ECB.

"Naďalej budeme pozorne monitorovať všetky trendy týkajúce sa rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu smerom nahor," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii prezident ECB Jean-Claude Trichet. Podľa ekonómov táto fráza znamená, že ECB opäť zvýši úrokové sadzby ešte tento rok, pravdepodobne v poslednom kvartáli.

Podľa Tricheta Rada guvernérov ECB hlasovala za zvýšenie úrokových sadzieb jednomyseľne. Argumentom pre ďalšiu korekciu uvoľnenej politiky sú riziká zrýchľovania inflácie. Zvýšenie sadzieb má zabezpečiť ukotvenie inflačných očakávaní tak, aby medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v strednodobom horizonte zostalo tesne pod 2 %.

Rada guvernérov sa tiež rozhodla, že v prípade dlhových nástrojov vydaných portugalskou vládou nebude pri kolaterálnych operáciách v rámci Eurosystému aplikovať požiadavku na minimálny rating. To znamená, že ECB bude tieto dlhové nástroje akceptovať ako zábezpeku pri refinančných operáciách ECB aj napriek tomu, že rating dlhodobých záväzkov Portugalska je v špekulatívnom pásme.

Trichet zdôvodnil podanie záchrannej kotvy Portugalsku tým, že Lisabon schválil rozsiahly reformný a úsporný program, ktorý ECB považuje za primeraný.

Trichet odmietol, že ECB bude akceptovať ako kolaterál aj dlhopisy krajiny eurozóny, ktorá sa dostane do takzvanej selektívnej platobnej neschopnosti. To by sa mohlo stať v prípade Grécka. Ratingová agentúra Standard & Poor's totiž varovala, že francúzsky plán na predĺženie splatnosti gréckych dlhopisov prostredníctvom výmeny dlhopisov so splatnosťou do konca roka 2014 za nové dlhopisy s dlhším termínom splatnosti bude považovať za "selektívny bankrot". Ak by ECB prestala akceptovať grécke vládne dlhopisy ako zábezpeku, grécke banky by skrachovali a hrozilo by rozšírenie dlhovej krízy do ďalších krajín eurozóny.

Podľa Tricheta by sa krajiny eurozóny, ktoré bojujú s dlhovou krízou, nemali snažiť o zapojenie súkromných investorov do riešenia svojich problémov. Zdôraznil, že vlády týchto krajín musia namiesto toho znížiť výdavky a zvýšiť konkurencieschopnosť svojich ekonomík, aby čo najskôr zlepšili svoju úverovú dôveryhodnosť.

Informovala o tom agentúra Reuters a ECB.