785 dní a výnos 105 percent
Pridajte názor23. 8. 2011 - Investori by sa konca býčieho trhu nemali báť a mali by sa tešiť sa na nákupy v zľavách.
Priemerná dĺžka býčieho trendu v USA dosahuje u akciových indexov za posledných 80 rokov v priemere 1625 dní a akciové indexy dosiahnu počas priemerného býčieho trhu rast okolo 150 percent. Ten, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou na záver leta skončí, trval u amerického indexu S&P500 785 dní a ponúkol výnos 105,55 percenta.
U indexu NASDAQ100 dokonca trval býčí trh až 977 dní a dosiahol výnos 139,25 percenta.
Stokrát denne sme mohli počas predchádzajúcich viac ako 700 dní býčieho trhu od mnohých "odborníkov" počuť, že rast sa skončil alebo zajtra skončí. Trh však napriek tomu pokračoval v raste viac ako 2 roky. Pesimisti sa na záver tohto leta pravdepodobne dočkali konca býčieho trhu. Raz totiž zomrie každý býčí trend. Býčí trh podľa definície končí poklesom o viac ako 20 percent, keď po počiatočnej prudkej korekcii už indexy nedokážu v nasledujúcich mesiacoch vzrásť k novému maximu.
Hospodárstvo a politika sú výrazne prepojené, a politici výrazne ovplyvňujú ekonomickú situáciu v tej ktorej krajine. Výsledky hospodárstva výrazne determinujú výsledok volieb a opačne. Keď je ekonomický rast ťahaný implementáciou nových poznatkov a zvyšovaním produktivity, je dopad rozhodnutí politikov nižší. Keď sa však hospodárstvo vysporiadava s najväčšou realitnou bublinou v histórii, sú ich rozhodnutia kľúčové a úplné rozhodujú o raste či poklese.
V USA republikáni oprášili staré dobré pravidlo "čím horšie, tým lepšie". Obmedzenie ekonomických stimulov či vyhrážky republikánskych kandidátov smerom k Fedu, aby sa zdržal ďalších podporných programov, by mali znemožniť znovuzvolenie súčasného amerického prezidenta Baracka Obamu aj do druhého funkčného obdobia. To, že deficit výrazne rástol aj počas konjunktúry počas funkčného obdobia George Busha mladšieho, akosi pozabudli. Súčasný deficit v USA je skôr výsledkom dvoch vojen a veľkých daňových úľav ako reálnych fiškálnych stimulov v podobe infraštruktúrnych projektov.
Európski politici s veľkou pravdepodobnosťou ešte poriadne zavaria finančným trhom túto jeseň odkladaním ratifikácie toho, na čom sa v júni na začiatku leta dohodli. ECB opäť neprekvapila, keď otáľala viac ako mesiac s nákupmi dlhopisov vlád Španielska a Talianska, napriek signálom z trhov. Nakoniec refinancovanie ECB pravdepodobne podporí nákupmi v objeme 200 alebo 300 miliárd eur, pričom však FED za posledných viac ako 24 mesiacov nakúpil dlhopisy americkej vlády v objeme takmer 3 000 miliárd dolárov, čo je pri porovnateľne veľkých ekonomikách EU a USA rozdiel takmer 1 k 10.
Čerešničkou na torte zostáva jarné zvyšovanie sadzieb zo strany ECB, ktoré predražilo dlhovú službu takmer každého dlžníka v EÚ, spomalilo rast HDP avšak určite nemohlo znížiť infláciu. Jean-Claude Trichet však s vysokou pravdepodobnosťou iba plní pokyny z Berlína, ktorý bude za pomoc problémovým krajinám v budúcnosti z nelichotivej situácie, do ktorej sa dané krajiny dostali aj vďaka nemeckým finančným domom, žiadať nielen prístup na trhy, ale aj spoluúčasť na určovaní hospodárskej a daňovej politiky či širokú privatizáciu. Nedávne vyhlásenie politikov, že EÚ nie je pripravená na spoločný dlhopis, znamená iba to, že ešte nie je až tak zle, aby to juh Európy, ako aj nemeckí daňoví poplatníci akceptovali.
Investori by sa však konca býčieho trhu nemali báť a podobne ako Warren Buffett tešiť sa na nákupy v zľavách, ktoré sa pravidelne opakujú a prajú pripraveným. Mnoho spoločností z nefinančných sektorov ako McDonald´s, Siemens, IBM či BMW využijú globálny rast HDP v roku 2011 či 2012 okolo 3 percent na rast ziskov a získavanie nových zákazníkov v krajinách BRIC, napriek útlmu vo vymierajúcej Európe či USA.