Roubini, Krugman a Marx

Pravé končiace sa leto v USA bolo pravdepodobne horúce. Pre niektorých ekonómov aj zvučného mena, dokonca aj s Nobelovou cenou za ekonómiu v prípade Paula Krugmana, však pravdepodobne až príliš. Teploty sa tak pravdepodobne odrazili na mentálnom zdraví ekonómov, ktorí začali oprašovať 150-ročné názory zhrnuté v knihe filozofa Karla Heinricha Marxa Kapitál.

Pravdou je, že Marx v knihe riešil problémy podobné tým, ktoré nás čakajú. Priemyselná revolúcia v 19. storočí hromadným zavádzaním parných strojov nahrádzala robotníkov, ktorí si už nedokázali nájsť prácu, tak ako to bolo v prípade výstavby železničnej infraštruktúry v baniach, či v dokoch v Anglicku a v jednotlivých krajinách Nemecka v rokoch predtým. Aj dnešné oslavy 1.mája sú výsledkom konfrontácie kapitalizmu s týmto problémom ešte z roku 1886.

Kapitalizmus opäť ožil začiatkom 20. storočia po kríze v roku 1905 a rast vyvrcholil opäť až v roku 1929. Následne došlo opäť k 10 rokov dlhej kríze, ktorú USA dokázali prelomiť až vstupom do 2. svetovej vojny. S ňou spojené investície a výroba, ako aj neskôr obnova Európy priniesla prosperitu 50. a 60. rokov 20. storočia. Podporné programy ako Apollo, programu vyhláseného v roku 1961 prezidentom USA Johnom F. Kennedym.

V 70. tich rokoch podobne USA riešili vojnou stagnáciu hospodárstva. Aj začiatkom 80.rokov došlo k prelomeniu stagnácie a nové objavy vyplývajúce aj z vesmírneho programu Apollo či Hviezdne vojny podporili rozvoj IT v USA, ktoré sa dnes viac ako 20 percentami podieľa na ziskoch spoločností z indexu SP500. Počítače, Windows, MS Office, internet, CD, DVD, mobilný internet zvýšili produktivitu v hospodárstve, ako aj dali prácu státisícom vzdelaných ľudí, ktorí by bez nich boli nezamestnaní.

Od polovice 90. rokov sa stala Čína manufaktúrou pre západný svet, a preto dnes USA aj Európa čelia ešte hlbšiemu problému, ako to bolo v polovici 19. storočia, či 30. alebo 70. rokoch minulého storočia.

A tak hlavným súčasným problémom nie je zdaňovanie kapitálu, regulácia kapitálu či majitelia kapitálu ako takí, či Čína alebo India, ale to že vedci zatiaľ neobjavili, nevyvinuli nové technológie, ktorých implementácia či hromadné rozšírenie by rozprúdili hospodársky rast, tak ako tomu bolo, keď bol vynájdený parný stroj, železnica, elektrina, žiarovka, dieselový motor, telefón, rádio či automobil, lietadlo PC a mobily. Pozitíva, ale aj negatíva týchto vynálezov už ľudstvo dokáže pravdepodobne na takmer 90% percent využiť a priestor pre rast HDP je minimálny.

Kapitál investovať chce a aj nové pracovné miesta vytvárať bude, zatiaľ ale nie je kam investovať alebo je riziko príliš vysoké alebo výnos nízky. Cieľ vyššej ziskovosti a efektivity, v ktorom je kapitalizmus neprekonateľný, dnes skôr tlačí manažérov firiem k prepúšťaniu a racionalizácii.

Na záver pripomínam "čakajúcim na takzvané QE3" aby sa pozreli na aktuálny vývoj výnosu 10-ročných vládnych amerických dlhopisov. Ultranízke dve percentá sú rekord, ktorý dosiahol Fed svoíim vyhlásením, že sadzby zvyšovať nebude do roku 2013. A tak bez toho, aby museli páni z Fedu nakúpiť čo iba jeden kus dlhopisov. QE3 tak už prebieha a cieľ znížiť vynos nástrojov s takmer nulovým rizikom na minimum plní.

Niekto by mal tiež zapnúť TV pánovi Jeanovi Claudeovi Trichetovi a´la "Don Quijote de la Manchovi," ktorý sa na dovolenke v Saint Tropez pravdepodobne pozabudol, a tak sa ešte nedozvedel, čo zvyšovanie sadzieb v eurozóne urobilo s rastom HDP.