Summit lídrov eurozóny sa zameria na dlhovú krízu a Grécko

Lídri Európskej únie sa stretnú v stredu v Bruseli s cieľom prijať opatrenia, ktoré budú viesť k zastaveniu dlhovej krízy v eurozóne a prinavráteniu dôvery trhov v európsku ekonomiku. Medzi navrhovanými riešeniami sa spomína vyššia účasť súkromných investorov na pomoci zadlženému Grécku, rekapitalizácia európskych bánk a rozšírenie kapacity záchranného fondu eurozóny. Únia zvoláva ďalší summit po niekoľkých dňoch, keďže víkendová schôdzka lídrov EÚ v Bruseli sa skončila bez dohody na konkrétnom postupe. Hovorca Európskej komisie pred začiatkom summitu informoval, že schôdzka lídrov pravdepodobne skončí bez oznámenia podrobností o riešeniach navrhovaných v boji proti dlhovej kríze. Technické aspekty budú totiž predmetom ďalších rokovaní a tiež nie je isté, či lídri zverejnia konkrétne údaje o očakávanom príspevku súkromných bánk, uviedol hovorca EK Olivier Bailly.

Lídri eurozóny budú na stredajšom summite diskutovať aj o druhom finančnom programe pre Grécko, vrátane vyššej účasti bánk na pomoci Aténam, než s akou počítala dohoda so súkromnými veriteľmi z júlového summitu. Grécky minister financií Evangelos Venizelos pred summitom uviedol, že súkromní investori budú pravdepodobne musieť odpísať polovicu z gréckych vládnych dlhopisov. V podobnom duchu sa v utorok vyjadril aj šéf skupiny ministrov financií eurozóny Jean-Claude Juncker, keď vyhlásil, že zníženie dlhu Grécka o 50 % bude zrejme potrebné, pokiaľ sa majú Atény vrátiť k udržateľným verejným financiám. "Dvadsaťjedenpercentnú účasť súkromného sektora bude treba upraviť výrazne nahor, hoci teraz neviem uviesť presné percento. Účasť súkromných veriteľov bude musieť byť oveľa výraznejšia, zhruba 50 %,“ povedal Juncker.

Súkromní investori držia podľa odhadov grécke dlhopisy v objeme 206 mld. eur. Podľa medializovaných informácií bankári navrhujú, že z gréckych dlhov dobrovoľne odpíšu 40 %. Politici v eurozóne vrátane nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho však žiadajú, aby súkromný sektor odpísal najmenej 50 % gréckych dlhov. So znížením hodnoty gréckeho dlhu o 21 % súhlasili veritelia v rámci júlového summitu EÚ. Podľa niektorých ekonómov však grécke verejné financie nedosiahnu dlhodobú udržateľnosť, pokiaľ sa z dlhu Atén neodpíše aspoň 60 %.

Dolná komora nemeckého parlamentu v stredu schválila kancelárke Angele Merkelovej mandát pre rozhodnutia na summite. Pozícia, ktorú má kancelárka na bruselskom summite obhajovať, predpokladá, že Európska centrálna banka nebude na sekundárnych trhoch kupovať štátne dlhopisy. Schválený mandát zároveň vylučuje financovanie záchranného fondu prostredníctvom ECB. Odhodlanie pokračovať v neštandardných opatreniach v stredu naopak potvrdil guvernér talianskej centrálnej banky Mario Draghi, ktorý budúci týždeň nahradí vo funkcii šéfa ECB Jean-Claude Tricheta. Neštandardné opatrenia síce na vyriešenie prvotných príčin kríz postačujú, intervencie však "zabraňujú zhoršovaniu nerovnováh“, vyhlásil budúci prezident ECB.

K napätiu pred summitom prispievajú aj spory o tempo reforiem v Taliansku, ktoré sa ocitlo v centre dlhovej krízy po tom, čo sa náklady na obsluhu verejného dlhu krajiny počas leta vyšplhali na hranicu udržateľnosti. Taliansky premiér Silvio Berlusconi vyhlásil, že na summit prinesie reformný plán, ktorý európski partneri vyžadujú ako podmienku pre nákup talianskych dlhopisov. Dohodu na reformnom pláne sa podarilo dosiahnuť po tom, čo menší partner v Berlusconiho vládnej koalícii súhlasil so zvýšením dôchodkového veku pre ženy z 65 rokov na 67 rokov. Objavili sa však otázky, či tieto reformy budú dostatočné na to, aby obnovili dôveru na finančných trhoch. Tretia najväčšia ekonomika eurozóny je v centre dlhovej krízy, pretože investori sa obávajú slabého ekonomického rastu a tiež politickej nestability. Taliansko potrebuje pre potreby financovania svojho dlhu získať predajom dlhopisov v najbližších troch rokoch približne 600 mld.