Náhrady výdavkov pri pracovných cestách – 2. časť

Diskusia 1  Zdroj:

10. 7. 2001 - V prvej časti tohto príspevku sme sa zaoberali cestovnými výdavkami, výdavkami na ubytovanie a stravným. Pozrime sa teraz na problematiku ostatných vedľajších výdavkov, ako aj na náhrady za použitie vlastných motorových vozidiel.

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu môžu vzniknúť rôzne výdavky, ktoré súvisia s pracovnou cestou, ale zákon o cestovných náhradách ich presne nešpecifikuje, preto sa považujú za ostatné alebo za nutné vedľajšie výdavky. Na úhradu týchto výdavkov má zamestnanec nárok za podmienky, že tieto výdavky vie preukázať príslušnými dokladmi. Vedľajšie výdavky na pracovnej ceste môžeme rozdeliť na

  1. osobné výdavky zamestnanca,
  2. výdavky zamestnávateľa.
Za osobné výdavky zamestnanca možno považovať napríklad výdavok za použitie WC, sprchy, výdavok za žehlenie a vypranie bielizne v prípade dlhšej pracovnej cesty. V prípade, že sa zamestnanec chystá do „exotickej krajiny“, možno sem zahrnúť aj jeho výdavky na očkovanie a pochopiteľne výdavky na poistenie nevyhnutných nákladov v zahraničí. Všetky notárske overenia, preklady textov a iné výdavky obdobného charakteru takisto patria do tejto skupiny, pokiaľ sú patrične doložené dokladmi. Nárok na náhradu poistenia liečebných nákladov v zahraničí zamestnancovi nevznikne v prípade, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

Za výdavky zamestnávateľa možno považovať napríklad výdavky za parkovanie a stráženie motorových vozidiel, výdavky za použitie telefónu alebo telefaxu, vstupenky na výstavu a podobne.

Zákon o cestovných náhradách ďalej umožňuje zamestnávateľovi, aby sa so zamestnancom dohodol, že pri pracovnej ceste, na ktorú ho vysiela, použije motorové vozidlo, ktoré nie je vozidlom zamestnávateľa. Zamestnanec teda môže na pracovnej ceste používať svoje motorové vozidlo alebo motorové vozidlo, ktoré má prenajaté alebo zapožičané. V takomto prípade zamestnancovi prislúcha

  1. sadzba základnej náhrady za každý 1 km jazdy,
  2. náhrada za spotrebované pohonné látky.
Sadzba základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel s platnosťou od 1.8.2000 je
  1. 1,25 Sk pri jednostopových vozidlách a trojkolkách,
  2. 4,60 Sk pri osobných cestných motorových vozidlách.
Sadzba základnej náhrady vyjadruje hodnotu opotrebenia motorového vozidla na 1 km. Pri použití nákladného automobilu nie je táto sadzba v zákone stanovená. V prípade, že zamestnanec použije na vykonanie cesty napríklad bicykel alebo kolobežku, je zvykom zamestnancovi priznať náhradu vo výške cestovného lístka železničnej alebo autobusovej dopravy na konkrétnom úseku použitia tohto nezvyčajného dopravného prostriedku na pracovnej ceste.

Náhrada za spotrebované pohonné látky sa určuje podľa cien pohonných látok platných v čase použitia motorového vozidla na pracovnú cestu, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze vozidla. Prepočet sa vykoná takto:

  1. v prípade, ak sa pracovná cesta uskutočnila len v meste, spotreba sa prepočíta podľa spotreby určenej pre mesto,
  2. v ostatných prípadoch sa vypočíta aritmetickým priemerom spotrieb uvedených v technickom preukaze vozidla.
V prípade, že zamestnanec takéto vozidlo použije na služobnej ceste v zahraničí, tak náhrada za pohonné látky v cudzej mene vzniká až za kilometre prejdené v zahraničí nad 350 km. Za kilometre prejdené v zahraničí do 350 km má zamestnanec nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky v slovenských korunách.

Aké sú Vaše skúsenosti u zamestnávateľov v súvislosti s preplácaním cestovných náhrad? Mali ste nejakú nepríjemnú skúsenosť? Napíšte nám.

Zdielať na FacebookuDiskusia 1