Vo Vašom článku sa píše o zamestnancoch ktorých zamestnávateľ vyšle na pracovnú cestu. Prípady ak pracovnú cestu absolvuje niekto, kto je voči firme v inom ako zamestnaneckom vzťahu t.j. nemá pracovnú zmluvu Váš výklad nezahŕňa, pričom v tomto prípade existujú odlišnosti. Ide napríklad o fyzické osoby - živnostníkov. Podľa Zákona o daniach z príjmov od 1.1.2001 aj týmto "zamestnancom - podnikateľom" prináleží náhrada výdavkov za spotrebované pohonné hmoty a aj sadzba základnej náhrady, ak pracovnú cestu vykonávajú vlastným motorovým vozidlom o ktorom neúčtujú ako o majetku. Zamestnancom s pracovnou zmluvou síce prináleží stravné a vreckové pri tuzemských aj zahraničných pracovných cestách, ale inak je to u podnikateľov, kde sa do daňových uznávajú len výdavky na stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách. V praxi spôsobuje veľa problémov to, že v zákone nie je priamo zakotvený pojem “podnikateľ”. Je preto sporné či v prípade podnikateľa, ktorý zamestnáva sám seba, čiže riadne platí za seba ako zamestnanca odvody, je možné uznať náklady na tuzemskú pracovnú cestu.