Ministri Euroskupiny sa nedohodli na spôsobe navýšenia kapacity EFSF

Brusel 8. novembra (TASR) - Ministrom financií eurozóny sa v pondelok (7.11.) nepodarilo dohodnúť sa na ďalšom postupe v rámci boja s dlhovou krízou napriek intenzívnemu tlaku trhov a otrasom na politickej scéne v Taliansku a Grécku.

V snahe zabrániť šíreniu dlhovej krízy sa ministri v októbri dohodli na pákovom zvýšení úverovej kapacity Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) na 1 bilión eur. Na stretnutí v pondelok 7. novembra mali šéfovia financií doriešiť detaily. Predseda tzv. Euroskupiny Jean-Claude Juncker ale po skončení schôdze novinárom oznámil, že "práca na detailoch sa uzavrie koncom novembra, takže k ich realizácii by mohlo dôjsť v decembri".

"Je to šialene komplikovaný a šialene dôležitý súhrnný proces," vyhlásil už pred začiatkom schôdze.

Podľa plánu by sa mala úverová kapacita EFSF zvýšiť tzv. pákovým efektom, čo znamená, že dodatočné peniaze by sa mali získať z externých zdrojov, či už v podobe úverov od Medzinárodného menového fondu alebo od veľkých tranzitných ekonomík ako sú Čína, Rusko a ďalšie veľké ekonomiky.

Ministri sa musia teraz dohodnúť na tom, či bude EFSF čiastočne garantovať dlhopisy problematických štátov eurozóny, aby zvýšil ich atraktívnosť z pohľadu investorov, alebo to dosiahne prostredníctvom, nového špeciálneho investičného fondu, prípadne kombináciou oboch možností.

Diplomatické zdroje z Bruselu naznačili, že ďalšie stretnutie členov Euroskupiny sa uskutoční 29. novembra, či dokonca 17. novembra, aby sa ministri pohli ďalej, bližšie k dohode. Juncker to však nepotvrdili, namiesto toho naznačil, že schôdza sa bude konať až v decembri.

Problémom je neustále zvyšovanie prirážky z talianskych dlhopisov. Blíži sa už totiž k úrovni, pri ktorej museli Grécko a po ňom aj Írsko a Portugalsko požiadať o záchranný úver.

Tlak trhov na Taliansko sa trocha zmiernil, keď sa v médiách začali šíriť správy, že taliansky premiér Silvio Berlusconi odstúpi a uvoľní tak cestu novej vláde, ktorá by presadila všetky potrebné úsporné opatrenia. Ale po tom, ako Berlusconi tieto špekulácie poprel, sa tlak na Taliansko obnovil.

Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn vyzval vládu v Ríme, aby na tieto tlaky zareagovala do konca týždňa a schválila ako úsporné kroky, tak reformy, ktoré už minulý mesiac prisľúbila členom eurozóny.

V tejto súvislosti sa vynárajú otázky, či nový prezident Európskej centrálnej banky Talian Mario Draghi bude pokračovať v kontroverznom programe nákupu dlhopisov problematických štátov eurozóny, vrátane Talianska. Nemecko je totiž proti tomu.

V Ríme dnes, prípadne v stredu 9. novembra očakávajú expertov Európskej únie, ktorí budú kontrolovať, aký pokrok dosiahlo Taliansko pri zavádzaní potrebných opatrení. Budú s nimi spolupracovať aj zástupcovia ECB a Medzinárodný menový fond vyšle do Talianska svojich ľudí koncom mesiaca.

Monitorovacia misia v štáte, ktoré nepožiadalo o záchranný úver, nemá precedens. Predstavitelia tzv. Trojky (EÚ, ECB, MMF) totiž vykonávajú podobné kontroly iba v krajinách, ktorým požičali peniaze, aby si overili, či dodržiavajú úverové podmienky.