ECB sa nechce stať veriteľom poslednej inštancie

Oxford/Frankfurt nad Mohanom 25. novembra (TASR) - Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) sú proti masívnemu výkupu štátnych dlhopisov. Namiesto toho ECB signalizuje, že v rámci boja proti dlhovej kríze a podpory ekonomike opäť zníži úrokové sadzby.

Podľa člena Rady guvernérov ECB Luca Coena masívny výkup dlhopisov zadlžených krajín nevyrieši dlhovú krízu. "Keď sa s tým začne, treba v tom aj pokračovať, čo je neobhájiteľné," povedal Coene pre belgický denník De Tijd. Trhy by v takom prípade prestali dôverovať ECB. Pred stratou dôvery varuje aj prezident nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann.

Coene tiež signalizoval, že ECB môže ešte viac uvoľniť menovú politiku. Ak bude pokračovať terajší vývoj, je podľa neho pravdepodobné, že banka opäť zníži úrokové sadzby. ECB začiatkom marca prekvapivo znížila svoj kľúčový úrok o 25 bázických bodov na 1,25 %.

Člen Výkonnej rady ECB José Manuel González-Páramo schladil očakávania, že ECB začne vo veľkom nakupovať štátne dlhopisy, ako to požadujú niektorí politici a ekonómovia. "ECB nie je pre štáty veriteľom poslednej inštancie," povedal González-Páramo vo štvrtok (24. 11.) na univerzite v Oxforde. Účastníci trhu, ktorí požadujú od ECB, aby prijala túto úlohu, majú podľa neho záujem na zachovaní hodnoty svojich investícií, nie na stabilite eura.

"ECB je centrálnou bankou, ktorá sa cíti zaviazaná plniť svoj mandát ochrany cenovej stability," uviedol González-Páramo. ECB prijala počas krízy rozhodné opatrenia, ale nie je politickou inštitúciou, ktorá je zodpovedná za ekonomiku eurozóny. "Krajiny eurozóny nemôžu očakávať, že ECB bude financovať ich deficity."

Podľa Gonzáleza-Párama je odmietnutie ECB financovať deficity štátov výhodou pre eurozónu. Členské štáty eurozóny totiž budú musieť byť ambicióznejšie ako ostatné krajiny pri znižovaní deficitov a budú donútené k reformám. Eurozóna potrebuje hospodársku a fiškálnu úniu, čo jasne ukázala dlhová kríza, myslí si González-Páramo.