Úrokové náklady SR patria stále medzi najnižšie v únii

Náklady Slovenska na financovanie verejného dlhu patria relatívne stále medzi najnižšie v Európskej únii. V pomere k hrubému domácemu produktu totiž dávali v minulom roku na financovanie dlhu menej iba Fíni, Švédi, Bulhari, Luxemburčania a Estónci, keď na Slovensku dosiahol tento pomer 1,3 % výkonu ekonomiky.

"Úroky zaplatené v roku 2010 predstavovali len 1,3 % hrubého domáceho produktu, čo bola šiesta najnižšia úroveň spomedzi krajín Európskej únie. Na druhej strane nízku úroveň úrokových nákladov Slovensko nedokázalo využiť a v rebríčku celkového deficitu verejných financií sa umiestnilo pomerne vysoko," konštatuje sa v analýze UniCredit Bank. V roku 2010 totiž Slovensko zaznamenalo spomedzi 27 krajín Európskej únie ôsmy najvyšší deficit, primárny deficit, teda deficit očistený predovšetkým o náklady na dlh, bol dokonca naopak šiesty najvyšší. "Ak by tento trend pretrval aj v nasledujúcich rokoch, Slovensko by veľmi rýchlo stratilo výhodu nízkych úrokových nákladov," píše sa v analýze.

Pozitívom však podľa analytikov UniCredit Bank je, že už rok 2011 naznačil zmenu trendu a Slovensko by sa malo zaradiť medzi krajiny s najväčším medziročným poklesom deficitu verejných financií v rámci únie. Zdá sa však, že blížiace sa voľby rýchlosť konsolidácie verejných financií spomalia.

"Nová vláda by sa tak mala snažiť čo najskôr navrátiť Slovensko na cestu znižovania verejnej správy. V opačnom prípade hrozí, že už o pár rokov by sme sa mohli dočkať aktivácie dlhovej brzdy v prípade, že bude schválená v navrhovanej podobe," domnievajú sa analytici UniCredit Bank.

Slovensko je tak stále v porovnaní so zvyškom Európy v relatívne dobrej situácii, čo sa týka nákladov na dlh. Úroky platené z dlhu totiž predstavujú v mnohých krajinách významnú položku deficitu verejných financií. V Taliansku a Maďarsku napríklad vlani tvorili viac ako 90 % schodku.

Mnohé krajiny únie sú tak schopné plniť maastrichtské kritérium 3-percentného deficitu len za podmienky prebytkovej primárnej bilancie verejných financií. V roku 2010 boli náklady na úroky z verejného dlhu vyššie ako 3 % HDP až v siedmich krajinách Európskej únie. Najvyššie náklady na obsluhu dlhu malo Grécko, na úrovni 5,9 % HDP, tie by však do roku 2013 mohli stúpnuť až na 8,9 % výkonu gréckej ekonomiky.

Výšku úrokových nákladov ovplyvňujú dva faktory - výška dlhu a výška úrokovej sadzby, za ktorú si krajiny vedia na trhoch požičať. Výška dlhu pritom zvyčajne ovplyvňuje aj výšku úrokovej sadzby, keďže s rastúcim dlhom rastie aj pravdepodobnosť, že krajina svoje záväzky v budúcnosti nebude schopná splácať, čo sa následne prejaví aj vo výške rizikovej prirážky a výške úroku. Vysoká úroveň verejného dlhu zároveň robí krajinu zraniteľnejšou v prípade turbulencií na finančných trhoch.