Na západe nič nové

Aukcie dlhopisov: sklamanie za sklamaním

Minulý týždeň bol opäť zaujímavý na vyjadrenia, šumy, správy a iný kolorit trhu. Top udalosťou boli slabá aukcia talianskych dlhopisov, veľmi zlá aukcia španielskych dlhopisov, kedy krajina platila za krátkodobé zdroje viac ako Grécko, ako aj neúspešná emisia nemeckých dlhopisov, kedy krajina nedokázala nájsť kupcov pre 35% objemu ponúkanej emisie. Stredajšia emisia vyvolala na trhu obrovský rozruch, nakoľko sa hneď začalo špekulovať o tom, že Nemecko stratilo svoj punc bezpečnosti. Nakoľko Nemecko je tiež len „používateľom meny“, teda eura a nie jeho „tvorcom“ (emitentom), je táto obava reálna. Pre pripomenutie, Nemecko tento rok zaznamenalo až 9 neúspešných emisií dlhopisov.

Ratingová agentúry sa činili

Konanie ratingových agentúr tiež bolo zaujímavé. O rating totiž prišlo Portugalsko, ktorému rating do neinvestičného pásma znížila agentúra Fitch. Dôvodom bol vysoký dlh, problematický ekonomický výhľad a značné nerovnováhy v krajine. Nižšie hodnotenie má už aj Belgicko a to kvôli problematickej politickej situácii a záchrane banky Dexia. Rating bol nížený na AA z AA+. Nakoniec, agentúra Fitech ešte v úvode týždňa varovala, že Francúzsko už nemôže absorbovať viac šokov bez toho, aby prišlo o najvyšší AAA rating. Varovanie prišlo aj pre Japonsko, ktorému pohrozila agentúra S&P.

Banky majú problém

Komentár Goldman Sachs, že dlhová kríza sa šíri ako požiar, sú preto veľmi aktuálne. Zároveň, kríza v bankovom sektore je tiež silná a plány bánk zvýšiť kapitálovú primeranosť predajom obrovského množstva aktív narazili na problém s kupcami, ktorí samozrejme preferujú nižšie ceny, než ponúkajú banky. Pri získavaní zdrojov majú obmedzený prístup aj k nezabezpečeným úverom.
Banky sú tak ponechané napospas osudu a musia si požičiavať za vyššie úroky, resp. využiť možnosť repooperácii s ECB.

Bublina spľasína

Ich hlavným problémom je, že napákovanie finančného systému bolo založené na nadhodnotenom kolateráli, ktorého cena bola vytáčané dekádou úverovej expanzie. Teraz sa ale tento pohyb dáva do silného reverzného chodu a väčšina bánk je v prípade precenenia aktív na trhové ceny insolventných. Napríklad, dlhopisoví obchodníci oceňujú banku UniCredit ratingom B1 (štyri stupne pod investičným stupňom), zatiaľ čo Moodys dáva banke rating A2 (o osem stupňov vyšší) a S&P a Fitch dokonca ešte o dva stupne vyšší rating.

Začiatok konca eurozóny?

Ak budú krajiny ako Nemecko alebo Fínsko stále trvať na uťahovaní opaskov a ďalších fiškálnych škrtoch, dostane sa eurozóna do deflačnej špirály, z ktorej cesta späť je veľmi obtiažna. Preto vyjadrenia, že eurozóna má obmedzený čas na to, aby dala svoje problémy do poriadku, alebo hrozí default krajín ako Taliansko alebo Španielsko, ktorý položí celú eurozónu, nie sú už ničím prekvapujúcim. Prekvapením nie je ani to, že kandidátka na francúzsky prezidentský post Marine Le Pen má jeden z kľúčových bodov svojho programu odchod Francúzska z Eurozóny.

Euro malo spájať; teraz rozdeľuje

Očakávaná konvergencia ekonomík sa totiž počas „fungovania“ eurozóny nedostavila a euro len pomohlo zvýšiť nerovnováhu medzi jednotlivými členskými krajinami. V systém, ktorý pomohol vzniku týchto nerovnováh, nemajú občania veľkú dôveru a preto môžeme očakávať rast podpory nacionalistických strán vo väčšine krajín. Očakávanie vzdania sa suverenity v prospech Brusselu (alebo Berlínu?) určite nevyvolá pozitívne reakcie. Budúcnosť eurozóny je ale bez radikálnych krokov ako fiškálnej únie alebo participácie ECB veľmi neistá.

Moodys: integrácia alebo fragmentácia

To potvrdzuje aj dnešný report z dielne agentúry Moodys, ktorá píše, že eskalujúce problémy v eurozóne by mohli ohroziť rating všetkých európskych krajín. Ak politici neprídu v blízkej dobe s rapídnym riešením, situácia sa bude ďalej zhoršovať a eurozóna bude mať na výber len z dvoch možností: buď užšia integrácia alebo väčšia fragmentácia. Pre jednu z týchto možností sa ale politici odhodlajú až po sérii šokov, pri ktorých ďalšie krajiny stratia prístup na finančné trhy a ich rating môže byť znížený do neinvestičného pásma.

Kto požiada o pomoc?

Adeptom na pomoc môže byť v blízkej dobe Taliansko, kde sa cez víkend objavili správy, že MMF plánuje krajine pomôcť balíkom v objeme 600 mld. eur. Fond tieto šumy poprel, nakoľko jeho aktuálna kapacita je 280 mld. eur a aj keď je v pláne zvyšovanie zdrojov fondu. Dohodnuté ku koncu minulého roka, k septembru tohto roka navýšenie prešlo len v 17 z 187 členských krajín. Preto je záchrana Talianska zo strany MMF veľmi málo pravdepodobná. Okrem toho krajina by tak získala zdroje len na 12 až 18 mesiacov, čo je žalostne málo.
Predbehnúť Taliansko v žiadosti o pomoc by mohlo Španielsko. Bývalý premiér krajiny Aznar cez víkend povedal, že krajina nepožiada o pomoc, no mohla by byť k tomu donútená, ak budú výnosy na dlhopisovom trhu veľmi vysoké. Podľa štúdie MMF by sa stali úrokové náklady pre krajinu neudržateľné vtedy, ak by výnosy dosiahli 10%.

„Big fail“

Na to, aby sa to nestalo, mal byť použitý euroval, no jeho napákovanie vzhľadom na v