Nedohoda na riešeniach krízy môže ohroziť ekonomický rast
Pridajte názor7. 12. 2011 - Prípadná nedohoda európskych lídrov na stabilizácii eurozóny môže podľa prezidenta RÚZ Mariána Ruska negatívne pôsobiť na hospodársky rast, ktorý sa môže prepadnúť až do recesie.
Obnovenie dôvery finančných trhov v európske krajiny a posilnenie kredibility eura by mohli pomôcť aj ekonomickému rastu. Konštatuje to prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a bývalý guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko, podľa ktorého v prípade nevyriešenia súčasných problémov v Európe hrozí opačný scenár. "Keď sa nepodarí stabilizovať eurozónu a euro, tak to bude tlačiť hospodársky rast dolu, možno až do recesie," upozornil na stredajšej tlačovej besede Jusko.
O možných riešeniach súčasnej situácie diskutovali európski zamestnávatelia na stretnutí začiatkom decembra vo Varšave. Výsledkom ich diskusií je aj deklarácia, ktorá bude koncom tohto týždňa prezentovaná členským krajinám na Summite EÚ. Jedným z hlavných odkazov deklarácie je podľa Mariána Juska konštatovanie, že žiadna krajina nemá právo svojou rozpočtovou politikou ohrozovať spoločnú menu. Aby k tomu nedochádzalo je podľa zamestnávateľov potrebné prijať inštitucionálne opatrenia a európski lídri by mali nájsť rýchle riešenia na prekonanie dlhovej krízy. "Zlepšenie fiškálnej udržateľnosti a konkurencieschopnosti si vyžaduje realizáciu dlho odkladaných štrukturálnych reforiem v ich vlastných ekonomikách, ktoré zároveň podporia dôveryhodnosť eura," uvádzajú zamestnávatelia v spoločnej deklarácii.
Rovnako by napríklad mala Európska centrálna banka (ECB) podľa názoru zamestnávateľov aj naďalej podporovať menovú a finančnú stabilitu prostredníctvom poskytovania likvidity bankovému sektoru zo svojej pozície posledného útočiska. Taktiež by ECB mala pôsobiť na trhoch štátnych dlhopisov, avšak len v nevyhnutnej miere. "Len do miery, ktorá zabezpečí stabilizáciu eura a do času, kým nie sú etablované štandardné inštitúcie," spresňuje Jusko.
Okrem týchto opatrení by lídri eurozóny mali podľa zamestnávateľov požiadať o pomoc MMF. "Každá podpora musí byť prísne podmienená prijatím štrukturálnych reforiem a fiškálnou konsolidáciou vo všetkých členských štátoch," uvádzajú v deklarácii európski zamestnávatelia.
Zamestnávatelia zaujali stanovisko aj k diskutovanej téme spoločných európskych dlhopisov. "Eurobondy nie sú prostriedkom na riešenie súčasných problémov, ale zvýšením likvidity pre investorov otvárajú potenciál na zníženie nákladov vlád na pôžičky v celej eurozóne. Prijatie schémy pod podmienkou, že sa zlepšia pravidlá a odmeny za dodržiavanie fiškálnej disciplíny, môže byť dlhodobou ašpiráciou," uvádzajú zamestnávatelia. Túto schému však zároveň podmieňujú prenosom výraznej rozpočtovej autority z národnej na európsku úroveň a taktiež väčším zbližovaním ekonomík eurozóny. Jednou z podmienok je aj zabezpečenie toho, že pozície verejných financií krajín budú skutočne zodpovedať maastrichtským kritériám.
Deklaráciu pod názvom Plán európskych zamestnávateľov na posilnenie Eura prijali zamestnávatelia združení v Businesseurope 2. decembra vo Varšave. Deklarácia sumarizuje postoj 41 zamestnávateľských organizácií zamestnávajúcich 120 mil. zamestnancov v 35 európskych krajinách. Materiál bol listom zaslaný prezidentovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi a na nadchádzajúcom Summite EÚ, ktorý bude od 8. do 9. decembra, bude prezentovaný všetkým lídrom členských krajín únie. Deklarácia bola doručená aj predsedníčke slovenskej vlády Ivete Radičovej.