Európski politici dnes rozhodnú, aj za nás

Hlavné americké akciové indexy sa počas včerajšieho obchodovania prepadli, dôvodom bol postoj ECB a nemecká neústupčivosť: Dow Jones -1,63%, Nasdaq -1,99% a S&P500 -2,11%. Obchodníci reagujú nie len na ECB, ktorá odmietla akúkoľvek podporu pri refinancovaní krajín, ale aj na prvé nezhody na summite EU. K médiám prekĺzli informácie, že by ESM (permanentný euroval) mal dostať bankovú licenciu, čo by znamenalo, že by sa dokázal pákovať cez ECB. Tento návrh zmietlo Nemecko zo stola spolu s eurobondmi. Nemecko sa neprišlo na summit dohodnúť ako pomôcť sa krajinám sa refinancovať, ale s jasnou víziou jednotných nemecko - francúzskych pravidiel pre európsku 17-tku.

Problémy, na ktoré musia politici odpovedať

Európski politici sa v priebehu dnešného dňa a pravdepodobne aj celého víkendu budú snažiť nájsť spoločné východiská pre Európu v budúcom roku. Dohoda by mala byť v rámci ústav jednotlivých krajín a musí sa snažiť nájsť riešenie súčasných najväčších problémov eurozóny.
1. Výnosy na európskych dlhopisoch (PIIGS) sú vysoké a v prípade ďalšieho rastu bude pre krajiny veľmi zložité sa refinancovať z trhu. Monti, Rajoy a viacerí európskych lídri už predstavili plány na šetrenie, ale tie nemusia stačiť, pretože krajiny s veľmi veľkou pravdepodobnosťou dostanú budúci rok do recesie a to bude znamenať výpadok príjmov do štátneho rozpočtu. Rastúce náklady sa netýkajú len krajín PIIGS, ale všetkých členov eurozóny mimo Nemecka a Luxemburska.



2. Španielsko a Taliansko sú "too big to fail" a zároveň "too big to save". Taliansky dlh k HDP je 120% a z eurozóny má väčší dlh už len Grécko. Problémom Španielska je rýchlo rastúci verejný dlh kvôli prepákovanému súkromnému sektoru, ktorý sa dostáva do veľkých problémov. Ak by došlo k defaultu jednej z krajín, zasiahnutý bude celý európsky finančný sektor kvôli vysokej expozícii zahraničných bánk v krajinách. Politici musia nájsť spôsob ako ubezpečiť trhy, že dlh oboch krajín je naozaj "bezrizikový" a zastaviť tak rast výnosov.
3. The European Financial Stability Fund (EFSF - dočasný euroval) a European Stability Mechanism (ESM - permanentný - euroval) vznikli na refinancovanie Grécka, Írska, Portugalska a mali vytvoriť ochranu pred ďalšou dlhovou nákazou pre Španielsko a Taliansko. EFSF a ESM majú pomôcť aj bankovému sektoru, pokiaľ by nastali výrazné problémy a tie by sa nedokázali refinancovať z trhu. Problém je v tom, že ani jeden z fondov nie je dostatočne veľký (je to skôr euromúrik) na to, aby zabránil problémom v Španielsku a Taliansku a neznamenal pritom zníženie ratingu Francúzska. Súčasná podoba je EFSF je 440 mld. € (kapacita požičať), pričom musíme odpočítať pomoc pre Írskom Grécko a Portugalsko. ESM má mať 550 mld. €. Európa si musí vybrať, buď budú oba mechanizmy fungovať trvalo, alebo ESM musí byť masívne navýšený. Nemecko obe možnosti už stihlo zamietnuť.
4. Politici musia zapojiť súkromný sektor, inak nedostanú krízu pod kontrolu. Od začiatku krízy sme videli, ako jednotliví investori strácajú dôveru v eurozónu. Politikom sa doteraz nepodarilo obnoviť dôveru bánk, fondov a iných finančných inštitúcii (domácich a zahraničných), aby opäť nakupovali dlhopisy. Žiadať od súkromného sektora 50% haircut na gréckom dlhu a zároveň nakupovať dlhopisy iných problematických krajín je prinajmenšom kontroverzné. Merkelová a Sarkózy sľubujú, že grécky haircut sa nebude opakovať, ale dokážu o tom presvedčiť trhy?
5. Grécko bolo na počiatku krízy a môže byť aj na jej konci. Gréci majú masívny dlh a je len malá pravdepodobnosť, že sa im ho podarí niekedy splatiť. Grécka ekonomiky sa nemôže transformovať z mesiaca na mesiac a samozrejme by najprv potrebovala masívne zahraničné investície, aby sa mohla vôbec dostať zo súčasnej špirály. O Grékoch sa tvrdí, že sú leniví, ale pritom majú najdlhší pracovný týždeň v Európskej únii. Slovensko má priemerný pracovný týždeň 40,2 hodín (patrí nám 5. miesto), Gréci majú 42,2 hodín (zdroj: Office for National Statistics UK). Grécko čaká vnútorná deflácia, masívny pokles platov a pravdepodobne nie len stratená dekáda, ale dekády. Môže si EU dovoliť 20 rokov nepokojov, generálnych štrajkov a násilností? A to môže byť len začiatok.
6. ECB nie je Fed, alebo ako väčšina klasických centrálnych bánk. Európska centrálna banka má totiž len jeden mandát - cenovú stabilitu. Obchodníci sa však spoliehajú (skôr modlia), aby ECB začala masívne nakupovať dlh krajín PIIGS a mohla financovať ESM, EFSF, alebo MMF. Mario Draghi to včera odmietol, ale postoj ECB sa môže zmeniť, pokiaľ sa zmení postoj politikov; nemeckých politikov. Nemecký financií Schäuble povedal: "politika nalievania likvidity na trh, ktorú presadzuje Fed, americkej ekonomike nepomohla". Otázkou je, čo by sa stalo, ak by tak Fed nespravil v roku 2009? ECB nedokáže zachrániť eurozónu, ale vie kúpiť vzácny čas, ktorý nemáme.
7. Eurobondy. Existujú len v teoretickej rovine a môžu mať viacero podôb, pričom ani jedna nevyhovuje Nemecku. Eurobondy by skutočne znamenali fiškálnu úniu, ktorej ďalšou fázou je aj transferová únia. Eurobondy by pravdepodobne nemali výnos ako nemecké bundy, ale podstatne nižší ako grécke, alebo talianske dlhopisy. Samozrejme, v&