Monti končí. Juh je na pokraji priepasti.

Steen Jakobsen, hlavný ekonóm, Saxo Bank

11. 12. 2012

Práve som si minulý týždeň pripravoval víkendovú makroekonomickú noticku, keď Reuters oznámil túto správu: Taliansky premiér Monti rezignuje po schválení rozpočtu

Duchovný otec južanov Mario Monti oznámil , že má v úmysle rezignovať, pretože stratil podporu Berlusconiho strany Ľud slobody. Nedá sa tomu nečudovať, že 69-ročný byrokrat už nechce svoje utrpenie preťahovať, ale pre južanskú partičku menom “naťahujte a predstierajte” je to citeľná strata.

V roku 2012 sa podarilo južanom dosiahnuť u Nemcov a Európskej komisie značné ústupky, na čom mal Monti veľký podiel. Bruselskí zasvätenci ho dokonca vidia ako bábkara, ktorý vedie Rajoya, Hollanda a Draghiho. Montiho vplyv ale neradno preceňovať, aj keď bol stelesnením stratégie “naťahujte a predstierajte”.

Keď sa ho nedávno pýtali na dve veci, ktoré by vrátili Európu späť do normálu, odpovedal: Stabilná vláda a euro bondy. Aký je to paradox, keď práve vďaka nemu je opäť v strede diania politika a euro bondy sa nikam neposunuli. A Berlusconi so Severno

u ligou bude dozaista volať po znovuzavedení líry. Zdá sa, že sa Taliansko v kategórii záškolákov EÚ chystá ukradnúť show Grécku a Španielsku.

Sociálne napätie v Taliansku, Španielsku a Portugalsku je na prasknutie. Zúfalí mladí ľudia hľadajú radikálnejších politikov, ktorí by zastupovali ich záujmy, čo je fenomén, ktorý je bohužiaľ pre hospodársku krízu typický.

Nedeľný open v Sydney zrejme vytvorí tlak na eurodolár, ale dôležitejšie bude pondelkové dianie na trhoch s fixovanými výnosmi, pretože Európska centrálna banka môže nakoniec aktivovať mimoburzový trh v Taliansku namiesto Španielska. V piatok večer sa objavili zvesti, že Taliansko požiada o pomoc. V tej chvíli nedávala správa zmysel, ale vzhľadom k udalostiam tohto víkendu sa môže zvesť naplniť už pred koncom roka.

Komentár Giana Paola Bazzzaniho, riaditeľa našej milánskej pobočky:
Čo sa týka Berlusconiho, napísala Corriere della Sera, že „sa jedná o začiatok predvolebnej kampane a koniec Berlusconiho ako lídra severu. Budúce voľby, ktoré sa budú pravdepodobne konať 10.-11. marca, len potvrdia koniec bersluconismu.

Bohužiaľ hrozí, že nikto nebude dosť silný na vytvorenie vlády. Demokratická strana, ktorá je sama pestrofarebným zoskupením, síce asi vyhrá, ale aby získala väčšinu, bude musieť rokovať s malými stranami. Zmätok a slabá ekonomika sú nebezpečným koktailom.” Ďalej nasleduje správa, ktorú som písal pred novinou z Talianska:

Európa zahýba za zlý roh
Tento týždeň bol podivný – samoľúbosť trhu je každému jasná, ale napriek mikulášskej nálade sa pár vecí zhoršilo. Berlusconi sa vrhá do predvolebného raja. Je potrebné poznamenať, že jeho strana Ľud slobody má síce v preferenciách len 15 percent, ale Berlusconi dúfa v zisk ďalších hlasov vďaka svojej rétorike proti EÚ a premiéru Montimu. To sa s pochopením EÚ a ECB nestretne.

Talianske desaťročné štátne dlhopisy – decembrové futures. Zdroj: Bloomberg

Španielsko: burzový index IBEX ukazuje veľký nesúlad so širším Európskym indexom a od septembra je o 4 percentá slabší.

IBEX versus index STOXX50. Zdroj: Bloomberg

Portugalsko, ktoré ešte pred niekoľkými týždňami bolo vzorom strohosti, v piatok za 3. štvrťrok prekvapivo oznámilo pokles o 3,5 percenta vďaka prepadu exportu.

Priemyselná výroba a HDP ukazujú bezútešný obraz. Dáta hovoria za seba:

Graf: Priemyselná výroba Portugalsko Zdroj: Bloomberg

Portugalsko je na mizine, vláda nevie kadiaľ kam a na budúci rok chystá masívne zvýšenie daní. Ako to, že sú politici tak bezradní? Neboli sme to snáď my, voliči, ktorí im zverili dôveru? Alebo ide snáď o chybu moderných európskych ekonomík, ktoré prerozdeľujú viac ako 50 percent vytvoreného bohatstva? Akonáhle nemá viac ako 50 percent ľudí záujem o zmenu súčasného stavu, nahradí rast, produktivitu a inováciu samoľúbosť a sebectvo. Preto potrebujeme krízu. Musíme sa vrátiť ku koreňom a čím skôr, tým lepšie.

Stratégia

Od strategickej schôdze Európskej centrálnej banky vsádzajte na pokles eura voči americkému doláru, pokles austrálskeho dolára (Čína a investície do ťažby sú na vrchole), očakávame tiež pokles francúzskeho indexu CAC-40 a obozretní sme aj u akciových indexov STOXX50 aj S&P.

Celková samoľúbosť trhu je na úrovni roku 2000. Ani jeden analytik z Wall Streetu nepredpovedá na budúci rok pokles S&P500. Možno majú pravdu, ale globálne spomalenie, Európa v kríze a Čína hľadajúci nový vietor do plachiet nevytvárajú úplne najlepšie podmienky. Samozrejme, že špekulácie na pokles proti politike “naťahovania a predstierania” neboli práve najlepšou investičnou stratégiou pre rok 2012, ale ako dlho môže táto samoľúbosť pokračovať?