Menové vojny pokračujú. Kto na ne môže doplatiť?

O menových vojnách sa toho v poslednom čase popísalo mnoho a stále sa objavujú nové dohady a špekulácie, ktorá ďalšia krajina skúsi naštartovať ekonomiku znehodnocovaním svojej meny.

Včera sa k starým hráčom pridalo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska, predvčerom devalvovala svoju menu Venezuela takmer o polovicu. Na jednej strane vidieť výraznú snahu centrálnych bánk podporovať export a domácu produkciu, no na druhej strane sa vynára otázka, či toho oslabovania a tlačenia peňazí nie je trošku priveľa.

Medzi starých menových bojovníkov patria Spojené štáty, Japonsko a Švajčiarsko, ktoré dlhodobo svoju menu znehodnocujú. Skúsme sa zamerať trošku na Švajčiarsko a jeho centrálnu banku, ktorej nedávne aktivity môžu už v blízkej dobe znamenať výrazné problémy pre neutrálnu krajinu v Strednej Európe.

Veľkosť súvahy švajčiarskej centrálnej banky sa od roku 2009, kedy robila SNB prvú intervenciu a kedy bol výmenný kurz EURCHF na úrovni 1.50, sa zväčšila 5-násobne. Aktuálna veľkosť súvahy SNB činí 75 % HDP Švajčiarska, čo je úžasné číslo.

Na porovnanie, ECB má súvahu rovnú 30 % HDP eurozóny, pričom od roku 2009 sa iba zdvojnásobila. Súvaha BoE sa zväčšila síce až 6-násobne, no dosahuje „iba“ 25 % HDP krajiny.

Problémom pri Švajčiarskej národnej banke však nie je ani tak veľkosť, ako objem aktív denominovaných v eurách a dolároch. Expozícia banky v aktívach denominovaných v spoločnej európskej mene dosahuje 48 %, dolárové aktíva pohlcujú 28 % celej súvahy. To znamená, že viac ako 3 súvahy banky tvoria cenné papiere, ktoré sú naviazané na výmenný kurz.

Aktuálne sa EURCHF dostal na úroveň 1.23, čo je vyššie, než je úroveň 1.20, kde je cieľ SNB, a tým pádom sa splácanie cenných papierov denominovaných v eurách splatných v týchto dňoch Švajčiarom výrazne predražuje. Rovnaká situácia nastala aj na menovom páre USDCHF, ktorý za posledné dva mesiace vzrástol o 0.85 % a náklady na obsluhu dolárových cenných papierov rovnako rastú.

Mnohí majú ešte stále v pamäti minuloročné problémy Maďarska, ktorého centrálna banka, no najmä obyvatelia, mali úvery v eurách a frankoch a výrazný pokles kurzu maďarského forintu spôsoboval takmer všetkým problémy so splácaním. Len kvôli prudkému oslabeniu forintu sa tamojší verejný dlh zvýšil o 2 % body a v krajine bolo počuť často krát spojenie osobný bankrot.

Niečo podobné teraz, síce iba v teoretickej rovine, hrozí aj Švajčiarsku. Ak totiž banka chcela splatiť dlhopis denominovaný v eurách v decembri 2012 a dlhopis bol emitovaný s menovitou hodnotou 100 EUR, stačilo jej na to 120 frankov. Na splatenie rovnakého cenného papiera by dnes SNB potrebovala už 123 frankov. Zdá sa to byť zanedbateľný rozdiel, no pri 48 %-nej expozícii banky v eurách, čo je 38 % ročného výkonu švajčiarskej ekonomiky, sa pri ďalšom raste výmenného kurzu môže Švajčiarsko dostať do problémov.

Menové vojny nemusia mať iba víťazov, ale aj porazených...

Prečítané: 3 x