Eurozóna proti kríze: Chceme aby banky požičiavali

Rekordne nízke základné sadzby ECB sa najskôr prejavia na strane úverov firmám, ktorých úročenie je najčastejšie naviazané na medzibankové sadzby EURIBOR. „Netreba však zabúdať na to, že medzibankové sadzby EURIBOR sa už pred rozhodnutím ECB pohybovali na rekordne nízkych úrovniach: v prípade 1-ročných vkladov si medzi sebou banky na peňažnom trhu požičiavajú za 0,51% per annum,“ upozornil Vladimír Vaňo, hlavný analytik SBERBANK Slovensko, a.s. Podľa neho by ďalší pokles eurových medzibankových sadzieb, na nové, rekordne nízke úrovne, mohol zapríčiniť aj zníženie úročenia vkladových produktov. Najmä tých so splatnosťou do jedného roka.

"Zníženie kľúčovej úrokovej sadzby ECB na 0,5%, ako aj deklarácia ECB, že mimoriadne uvoľnená menová politika bude pokračovať minimálne do konca prvého polroka 2014, prispelo k oslabeniu výmenného kurzu eura vo štvrtok 2. mája popoludní o viac než percento,“ informoval Vaňo.

Šéf ECB Mario Draghi priznal, že slabá ekonomická nálada prevláda aj počas tohtoročnej jari, no napriek tomu je Európska centrálna banka ohľadom ďalšieho vývoja optimistická. Koncom roka znova očakáva oživenie, ktorému má pomôcť aktuálne zníženie sadzieb. „Ďalšie zníženie kľúčovej 7-dňovej sadzby EURIBOR, ako aj signál o tom, že mimoriadne uvoľnená menová politika ECB bude pokračovať minimálne do konca prvého polroka 2014 bude pre medzibankové eurové sadzby predstavovať ďalší negatívny tlak,“ dodal Vaňo.

Pre zníženie sadzieb hralo EB do karát načasovanie. Tento týždeň totiž Eurostat zverejnil údaje o nezamestnanosti v eurozóne, podľa ktorých v marci dosiahla vrchol 12,1 percenta. To znamená, že bez práce je 19 miliónov ľudí. Inflácia je pritom na trojročnom minime. V eurozóne silnejú ohlasy spochybňujúce správnosť štátnych úspor. Zdá sa, že škrty, hlavne na periférii, nepomohli. Nezamestnanosť v Grécku a Španielsku je nad 25 %.

Európska centrálna banka chce docieliť, aby banky viac požičiavali. Draghi naznačil, že existuje možnosť záporných úrokových sadzieb. „Technicky sme na to pripravení,“ tvrdí. „Existujú však ešte niektoré nežiaduce vedľajšie účinky, ktoré musíme zvládnuť, pokiaľ sa rozhodneme konať ,“ pripustil. V praxi doposiaľ platí, že pokiaľ si komerčné banky uložia svoje prostriedky v ECB, dostanú za to úrok. Aby to nerobili a radšej ponúkali peniaze v podobe pôžičiek firmám, ECB sa snaží urobiť politiku ukladania čo najmenej atraktívnou. Penále môže spočívať v tom, že ECB potiahne úročenie do mínusu, takže platiť budú musieť banky.

Podľa nemeckého Handelsblattu sú Draghiho kroky veľmi opatrné. V porovnaní s Bank of Japan, ktorá sa pustila od nástupu novej vlády na jeseň minulého roka, do unikátneho experimentu, ktorý má zatieniť doterajší krízový manažment v USA a Európe. Do ekonomiky chce v nastávajúcich dvoch rokoch napumpovať bilión eur, z čoho 77 percent, teda 770 miliárd eur má pripadnúť na výkup japonských štátnych dlhopisov s dlhodobou splatnosťou. „V porovnaní s týmto cieľom je Draghi skromný. I keď oznámil, že pre záchranu eura urobí čokoľvek, čo bude nutné, k žiadnemu takémuto kroku zatiaľ nemuselo prísť, “ pripomína Handelsblatt.