Rakúske banky odmietli rast bankovej dane: Kasíno nikomu financovať nebudeme
Diskusia 2
27. 5. 2013 - S ostrou reakciou rakúskych bánk sa stretli víkendové slová rakúskeho kancelára Wernera Faymanna, ktorý by chcel prefinancovať pád banky Hypo Alpe Adria zvýšením rakúskej bankovej dane
Rakúsky kancelár Werner Faymann vyhlásil, že daň uvalená na banky, by mala byť ďalej navýšená, aby ostatné banky pomohli prefinancovať padlú a znárodnenú Hypo Alpe Adria. Podľa slov šéfa skupiny Erste Andreasa Treichla, Erste doteraz o pomoc v tomto smere požiadaná nebola a naozaj dúfa, že sa tak nestane. Informuje server patria.cz
„Erste už teraz v Rakúsku platí najvyššiu bankovú daň a touto cestou jednak spolufinancuje záchranu svojich rivalov a jednak prispieva už dostatočnou mierou k finančnej stabilite rakúskeho bankového sektora a nemieni prispievať viac,“ povedal rázne Treichl.
"Zaťaženie rakúskych bánk ešte viac ako doteraz poškodí rakúsku ekonomiku, pokrivia sa prirodzené konkurenčné vzťahy medzi bankami a dopadne to na subjekty, ktoré s ťažkosťami Hypo nemajú nič spoločné," reagoval šéf UniCredit Bank Austria Willibald Cernko. "Ak ktokoľvek strčí nos do kasína a prehrá tam všetok svoj majetok, nemôže potom očakávať, že to za neho zatiahnu susedia," reagoval pre rakúsku ORF Cernko, ktorý súčasne stojí na čele rakúskej bankovej asociácie.
Rakúske banky stupňujú tlak proti ďalšiemu zvýšeniu bankovej dane, ktorá už vlani bola upravená smerom hore kvôli prefinancovaniu reštrukturalizácie Volskbanken AG. Zvyšovanie je plánované do roku 2017 a ročne má krajine vyniesť 650 miliónov eur. Okrem UniCredit Bank Austria a skupiny Erste sa krok týka Raiffeisen Bank International či BAWAG PSK. "Ak tento vývoj extrapoluje do budúcnosti, bavíme sa o 6,5 miliardách eur, ktoré budú dostatočné na zabezpečenie tvorby nových úverov v objeme 100 miliárd eur. To nie je žiadna maličkosť, ale veľmi relevantná suma," uviedol ďalej Cernko. V susednom Nemecku s desaťkrát väčším bankovým sektorom, dosahuje ročný výnos bankovej dane 700 miliónov eur.
Śéf rakúskej časti UniCredit (Bank Austria) Willibald Cernko uviedol ako finálne stanovisko banky, že "definitívne vylučuje účasť banky v tejto veci". Rétoricky zdržanlivejší doteraz sú Raiffeisen Bank International či BAWAG PSK. Po pomoci rakúskych bánk s riešením Hypo-Alpe-Adria naopak volá napríklad bývalý guvernér centrálnej banky Klaus Liebscher s odkazom na model NAMA v Írsku.
Rakúsko sa kvôli problémom vo svojom bankovom sektore dostalo do niekoľkonásobného kŕča. Kancelár Faymann uviedol, že ak sa rakúske banky nebudú podieľať na pomoci Hypo Alpe Adria, na rakúskych daňovníkov spadne prefinancovanie záväzkov v objeme 7 miliárd eur. Proti Faymannovmu názoru stoja nielen banky, ale aj jeho vlastní koaliční partneri. To je sa však dá skôr pripisovať blížiacim sa septembrovým voľbám.
Rakúsko sa usiluje o predaj zdravých súčastí Hypo Alpe Adria, ďalšie časti banky majú byť uzavreté, čo ale vyžaduje aj finančné vyrovnanie. Európska komisia, ktorá na Rakúsko tlačila aj v otázke bankového tajomstva, požaduje, aby banka schopné divízie predala do konca tohto roka, inak hrozí požiadavkou na vrátenie štátnej pomoci v rozsahu dvoch miliárd eur. Rakúsku sa taký tlak vôbec nepáči a argumentuje nútenými predajmi aktív pod tlakom za zlé ceny, čo bude mať dopad na hospodárenie štátu.Riaditeľ rizík skupiny Erste Gernot Mittendorfer však na valnom zhromaždení Erste potvrdil, že Erste sa zaujíma o srbskú divíziu padlej rakúskej banky Hypo-Alpe-Adria. Zapojenie Erste do jej predaja podľa neho ale závisí na vyjednávaní s Európskou úniou.
Šéf Erste Treichl ďalej na májovej valnom zhromaždení banky uviedol, že skupina Erste je pripravená kedykoľvek splatiť štátnu finančnú pomoc ak tento krok neohrozí budúcu výplatu dividendy. Splatenie 1,24 miliardy eur by chcel vyriešiť v tomto roku bez dopadu na akcionárov banky.
Dnes sa rozvírili špekulácie okolo splatenia štátnej pomoci skupinou Raiffeisen. Denník Wiener Zeitung dnes priniesol správu, že Raiffeisen Bank International, ktorú zo 78 % ovláda Raiffeisen, chce splatiť štátnu pomoc 1,75 miliardy eur do roku 2015, kvôli následnému rastu úrokov z tejto pôžičky. Banka by podľa denníka mohla získať peniaze na splatenie pomoci z ponuky akcií alebo z predaja niektorých podielov, napríklad podielu v rakúskej poisťovni Uniqa, v ktorej má 45 %. Raiffeisen až doteraz tvrdila, že sa neponáhľa so splatením štátnej pomoci, ktorú spolu s ďalšími bankami dostala na prelome rokov 2008 a 2009, kedy vypukla finančná kríza. Špekulácie rakúskeho denníka potvrdené nie sú, predstavenstvo doteraz žiadne rozhodnutie v tomto smere neprijalo.