Prichádzajú zombie banky

Zdá sa, že Európa sa pomaly dostáva z problémov, ale to znamená len toľko, že sa dokáže vyhnúť totálnemu ekonomickému kolapsu. Bez ohľadu na to sa ale neubráni známemu scenáru z Japonska a s najväčšou pravdepodobnosťou sa v budúcom desaťročí dostane nielen bankový sektor, ale aj celá ekonomika do "zombie režimu", myslí si Wolfgang Münchau z Financial Times. Na druhej strane môžeme očakávať rast politických a sociálnych tlakov. Na globálnej úrovni potom môžeme hovoriť o "stabilnej nerovnováhe", v rámci ktorej sa môžu jednotlivé ekonomiky ľahko prepadnúť do extrémnych situácií. Najbližšie tomuto bodu je práve ekonomika eurozóny.

Pokiaľ ide o banky, kompetentní už prisľúbili na budúci rok vznik jednotnej bankovej únie, čo však takmer určite bude znamenať len „na oko“ riešenie. S rekapitalizáciou bánk trpiacich nedostatkom kapitálu sa asi počítať nedá, rovnako aj eurodlhopisy asi zostanú len snom, o spoločnej ochrane vkladov škoda hovoriť a od centralizovaného systému dohľadu by bolo naivné očakávať zázraky. Poskytovanie  úverov tak aj naďalej bude zadrhávať, čo bude brániť hospodárskemu rastu.

Čo sa týka ekonomického rastu eurozóny, v okrajových krajinách sa už síce škrty väčšinou prejavili, zlepšila sa aj konkurencieschopnosť, ale na štart hospodárskeho rastu si bude treba počkať ešte roky. Pokles cien a miezd je dlhodobý proces, čo znamená, že periféria eurozóny ešte dlhé roky nebude schopná nastoliť potrebné tempo rastu.

V neposlednom rade je potrebné spomenúť  verejný dlh, ktorý bude aj na ďalej predstavovať ťažké bremeno pre jednotlivé krajiny.Jediný spôsob bude svoj dlh s nízkou úrokovou sadzbou tlačiť ďalej pred sebou. Jednou z prekážok pri tvorbe silnejších inštitúcií v eurozóne je neochota Nemecka k razantnejším krokom. Tá súvisí s plánovanými voľbami v tejto krajine a je možné, že po septembri už bude postoj Nemecka konštruktívnejší. Je možné, že nemecká vláda podporí väčšiu aktivitu ECB. ECB síce nebude mať toľko tolerancie pre vyššiu infláciu ako Fed či Bank of England, o niečo vyššia inflácia by ale mala byť prijateľnejšia aj pre ňu, pretože uľahčí posun eurozóny k novej rovnováhe.

Relatívnu stabilitu v eurozóne ECB už zabezpečila sľubom o funkcii veriteľa poslednej inštancie. Je pravdepodobné, že ECB bude striedať svoje postoje k jednotlivým krajinám. Raz "urobí všetko, čo je potrebné", druhýkrát ale zase odmietne aktívne kroky. Niektoré z menších krajín možno ani nebudú o ďalšie členstvo v únii stáť. Bez rastu sa ich situácia bude naďalej zhoršovať.

Výhľad do najbližšej budúcnosti je tak pre Európu aj navzdory všetkým sľubom ponurý. Čakajú nás zombie banky, pomalý rast, dlh a prešľapovanie na jednom mieste. Táto fáza trvá v Japonsku už viac než 20 rokov. Dúfajme, že Európa sa z nej dostane omnoho skôr.