Bude to bolieť: Päť spôsobov ako zachrániť zadlženú Európu
Diskusia 8
Foto:SITA
14. 8. 2013 - Ak by Európska centrálna banka poskytovala bezúročné pôžičky problémovým krajinám eurozóny, problémy by sa razom vyriešili.
Hoci búrlivé vlny hospodárskej krízy zdá sa dočasne utíchli, dlhy problémovým krajinám eurozóny stále nedajú spať. Dlhový problém v súčasnosti nie je vyriešený, to len finančné trhy poskytli nejaký ten čas pre kompetentných ako s nimi naložia. Skôr či neskôr niečo urobiť treba, pretože pomer dlhu k HDP sa postupne zvyšuje.
Ekonómovia Pierre Parisi a Charles Wyplosz preskúmali možné riešenia. Ich analýzu zverejnil portál voxeu.org.
Odborníci ponúkajú 5 možných riešení problému zadlženosti v Európe, samozrejme žiadne z nich nie je bezbolestné.
- Dlhodobé riešenie. Pre postihnuté krajiny je to určite najviac prijateľné, pomalé znižovanie dlhu. To je možné v prípade, že krajina čeliaca dlhovým problémom, dlhé roky funguje s rozpočtovým prebytkom a dokáže postupne svoj dlh splatiť. Úsporné opatrenia, recesia, pomalý a bolestivý rast, to všetko by sa v tomto prípade prejavilo počas nasledujúceho desaťročia.
- Rozsiahla privatizácia, ktorá by zvýšila HDP až o desiatky percent. V tomto prípade by zadlžená krajina predala všetko, čo jej ešte zostalo. Letiská, nemocnice, pozemky, všetko čo je v štátnom vlastníctve by sa využilo na splácanie dlhov.
- Čiastočný bankrot, odpis určitej časti dlhu vo výške 30, 40, 50 percent. Ide o grécky recept, problém je, že napríklad taký krach Španielska by potopil celý európsky bankový sektor. Tento scenár skutočne funguje len pre "malé" krajiny.
- Odpustenie dlhu. Je to niečo podobné ako predchádzajúce riešenie. Stabilné krajiny eurozóny by odpustili časť dlhu problémovým krajinám, čo by sa ale prejavilo ako ich vlastný dlh a mohli by sa tak sami dostať do ťažkej pozície. Táto verzia je politicky takmer nemožná.
- Piate riešenie, podľa ekonómov najpriechodnejšia cesta, je pomoc od Európskej centrálnej banky. V tomto prípade by ECB vykúpila časť štátnych dlhopisov krajiny v núdzi a na oplátku by poskytla bezúročnú pôžičku. Úver, ktorý by samozrejme nemusel byť nikdy splatený. V tomto prípade však dlh úplne nezmizne, bol by len prevedený na úver, z ktorého netreba platiť úroky, a netreba ho vrátiť. ECB by musela oželieť asi 1200 miliárd eur, čo však vzhľadom na celkový dlh 2400 milliárd eur nie je celkom nereálne.
S dlhmi sa niečo urobiť musí a keďže prvé štyri návrhy sú politicky ťažko realizovateľné, najpravdepodobnejší scenár sa zdá byť piaty. Ekonómovia však zdôraznili, že príliš jednoduché riešenie vyvolá v dotknutej krajine „neposlušnosť“. Ak sa krajina bezbolestne zachráni, je celkom možné, že za niekoľko rokov začne rovnako nezodpovedne míňať ako tomu bolo pred krízou. Preto, ak by aj Európa prikývla na takéto riešenie, najväčší problém bude s Nemcami, s ktorými je najťažšie sa dohodnúť. Museli by sa stanoviť prísne fiškálne pravidlá v dlhodobejšom horizonte, ktoré by zabránilo nezodpovednému prekročeniu rozpočtu a zbytočným dlhom.