Trpká predpoveď: Banky nás budú dusiť ešte niekoľko rokov

Najväčšie európske banky musia v najbližších piatich rokoch nazbierať z predaja majetku 661 miliárd eur a získať 47 miliárd čerstvého kapitálu, aby zabránili využívaniu peňazí daňových poplatníkov pri záchranných operáciách, citoval Financial Times analýzu britskej RBS banky. Najviac zdrojov bude potrebovať Deutsche Bank, francúzska Credit Agricole a britská Barclays. Najväčšie európske banky sú stále príliš veľké na to, aby mohli zbankrotovať.

Finančné inštitúcie potrebujú zvýšiť svoje aktíva do roku 2018 o 3,2 tisíc miliárd eur, aby dokázali splniť prísnejšie kapitálové požiadavky na finančnú krízu (Basel III), pripomína RBS. Väčšina tohto zaťaženia, 2,6 tisíc miliárd eur leží na pleciach menších bánk, ktoré poskytujú menej úverov pre malé a stredné podniky a sú zaneprázdnené predovšetkým napĺňaním vlastných trezorov.

Delia a násobia

Banky si od mája 2012 zlepšili svoju kapitálovú pozíciu o sumu 2,9 tisíc miliárd eur. Poskytli menej úverov, zaoberajú sa výkupom a zbavujú sa nepotrebného majetku, ktorý nesúvisí s ich hlavnou podnikateľskou činnosťou, oznámila to Európska centrálna banka (ECB). Deutsche Bank vyhlásila, že zníži svoje aktíva o pätinu v priebehu dva a pol roka aby upravila pomer úverov rezerv. Barclays sa chystá vydať podiely v hodnote 6,7 miliardy eur a svoj rozpočet okresať o 65 až 80 miliárd. Avšak, banky sa stále trápia s nedostatkom kapitálu, aby mohli odpísať aspoň časť hodnoty len ťažko, alebo vôbec nevymožiteľných pohľadávok štátnych cenných papierov.

Ani veľa peňazí nie je dosť

Aktíva Európskeho bankového sektora dosiahli celkovú výšku 32 biliónov eur, čo je trikrát viac než HDP eurozóny. „Avšak výška kapitálu nie je všetko,“  varuje Bridget Gandy, senior analytik agentúry Fitch. „Ak budú banky nútené znížiť kapitál pochádzajúceho z vonkajších zdrojov, dokážu svoj profit zvýšiť jedine poskytovaním rizikovejších úverov. Preto by sa kapitálové požiadavky mal nastaviť aj k  v pomeru rizikových úverov. Hrozbu bankrotu samo o sebe neznižuje množstvo vlastného kapitálu.“

Samotným rizikom je aj nové nariadenie ako sa má riziko zmierniť. Banky by emitovali menej dlhopisov na získavanie finančných prostriedkov. To by ani nebolo veľmi jednoduché, potom, čo sa záujemcovia o takýto druh investovania poučili na skúsenostiach z Cypru a Grécka, kedy sa pri záchrane finančných inštitúcií seklo po prstoch nielen veriteľom, ale neboli vypočuté požiadavky ani pri „bežných“ vkladoch. Vzhľadom k tomu, že ECB skončila s lacnými pôžičkami (LTRO), menšie finančné inštitúcie, a to najmä v Španielsku sa sťažujú, že sa nedokážu dostať k zdrojom.

Zatváranie pobočiek

Dobrým ukazovateľom drsnej diéty bánk je postupné okresávanie jej siete pobočiek. V minulom roku bolo v EU uzatvorených 5500 pobočiek, čo predstavuje 2,5 percenta z celkovej siete, napísal Reuters. Tento proces sa začal v roku 2008 a dnes oproti obdobiu pred krízou stratili klienti 20 000 kontaktných miest. Najväčší pokles bol vlani v Grécku. Kým táto krajina prišla o 5,7 percenta pobočiek, v Španielsku to bolo 4,9, Írsku 3,3 a v Taliansku o 3,1 percenta. Naproti tomu v niektorých krajinách východnej Európy sa počet  zvýšil. V Poľsku o 4 percentá, v Českej republike o 2,3 percenta a v Litve o 1,8 percenta