Názor ekonóma: Vyššia minimálna mzda vytvára viac nezamestnaných

V jednom z predchádzajúcich článkov sme už písali o tom, ako sa niektoré americké spoločnosti pokúšali svojich zamestnancov presvedčiť, že dokážu vyžiť aj z minimálnej mzdy. Prípad po zverejnení nabral nečakaný spád, prerástlo to až do štrajkov za zvýšenie minimálnej mzdy. Apely na americkú vládu, aby pomohla v zlej finančnej situácii slabo platených zamestnancov, sú však dvojsečnou zbraňou.

Jordan J. Ballor z výskumného inštitútu Acton sa domnieva, že demonštranti si nezvolili správny prístup k problému. Ich aktuálny plat nie je totiž zákonom zadefinovaná mzda, ale má hodnotu ich práce v súčasných trhových podmienkach. Ak by vláda naozaj zvýšila minimálnu mzdu a uložila túto povinnosť zamestnávateľom mohlo by to mať negatívne dôsledky. V prípade, že by namiesto súčasnej hodinovej mzdy 7,25 dolára mali povinnosť vyplatiť povedzme 10 dolárov, mohol by si zamestnávateľ povedať, že práca, ktorú vykonávajú, nie je hodná 10 dolárov a prišli by o miesto.

Zvýšenie minimálnej mzdy preukázane zvyšuje nezamestnanosť a násobí záujem ako obísť zákon napríklad čiastočným úväzkom, prácou načierno a pod. Ak pre zamestnávateľa nie je dobrý biznis za prácu zaplatiť 10 dolárov, tak ich jednoducho nezaplatí a to ani v prípade, že mu to štát nariaďuje.

Jordan J. Ballor radí nespokojným zamestnancom dve riešenia. Prvým je nájsť si takú prácu, kde ich schopnosti a skúsenosti dokážu lepšie ohodnotiť. Druhé riešenie je perspektívnejšie. Snažiť sa byť lepším špecialistom, učiť sa nové veci, získavať skúsenosti a zručnosti, aby sa pracovná sila stala cennejšou. Podľa vedca ide o mylnú predstavu, ak sa zamestnanci v rýchlom občerstvení pozerajú na svoju prácu ako na doživotný trest s ohromne nízkym platom. V takomto prípade je pohľad na minimálnu mzdu naozaj sklamaním. Ale ak túto pozíciu budú ľudia brať ako odrazový mostík, z ktorého sa časom dostanú k lepšie platenej práci, potom sa otvára cesta k vzdelávaniu, rozvoju a nakoniec kariérnemu postupu. Toto je návod, aby sa z niekoho stala hodnotnejšia pracovná sila a nie zákonom dané nariadenia.

Vedec sa domnieva, že ak si štrajkujúci dokážu presadiť svoje a minimálna mzda sa naozaj zvýši, postrčí to ďalších pracujúcich do košiara nezamestnaných (vrátane ich samých). Namiesto toho by mal štát podporovať vzdelávanie a získavanie nových zručností, a štrajkujúci by mali namiesto protestov otvoriť učebnice a odbornú literatúru.

Nepochybne, ako absolvent ekonómie má na svet úplne iný pohľad, než obsluha spoza pultu fast-foodu. I keď sa s názormi vedca nemusíme stotožniť, v jednom mu musíme dať rozhodne za pravdu. Ak nemáme prácu, je to oveľa horšie, než keď ju máme za minimálnu mzdu.