Európa a USA by mali sledovať japonské školáčky, babičky a premiéra

Dnes ale Japonsko udáva trend aj v iných oblastiach. Ak chcú politici v Európe a Severnej Amerike zistiť, akým sociálnym, ekonomickým a strategickým výzvam čelia, mali by navštíviť práve Japonsko. Začať by mohli s tým, že namiesto školáčok budú sledovať babičky.

Japonsko totiž ukazuje dôsledky rastúcej dĺžky života kombinované s nižšou mierou pôrodnosti. V tejto krajine ide o extrémny prípad, jeho miernejšie verzie ale vidíme vo väčšine vyspelých ekonomík. Počet obyvateľov začal v Japonsku klesať v roku 2010 a očakáva sa, že zo súčasných 127 miliónov klesne na 86,7 milióna v roku 2060. V tej dobe by malo byť 40 % obyvateľov starších ako 65 rokov. Už teraz tak zažíva rozkvet vývoj robotov, ktorí by sa starali o dôchodcov. Ich hlas je potom pri voľbách silnejší ako u ostatných a preto je v krajine úroveň sociálnej podpory a penzií nedotknutá, zatiaľ čo iné výdavky sú znižované. Mladí môžu naopak čakať vyššie dane.

Mnoho politikov vo Washingtone sa domnieva, že pomer dlhu k HDP na úrovni 100 % sa rovná Armagedonu. Tí by ale mali navštíviť Japonsko, kde dlh dosahuje 230 % a všetko funguje ďalej. Krajina je však zraniteľná čo sa týka rastu globálnych sadzieb. Aj v súčasnej dobe predstavujú úrokové náklady približne 25 % vládneho rozpočtu. Široko diskutovaná Abenomia predstavuje čiastočne reakciu na vysoký dlh. Vláda sa snaží o zvýšenie inflácie na 2 % a dúfa, že vyšší ekonomický rast zvýši vládne príjmy a pomôže pokryť sociálne výdavky a znížiť pomer dlhu k HDP. Bank of Japan by tak mala prikročiť k takmer zdvojnásobeniu monetárnej bázy. V porovnaní s tým je politika Fedu a ECB pomerne opatrná. Ale aj tí ekonómovia, ktorí Abenomiu podporujú, varujú pred možným útekom kapitálu z krajiny, panikou na trhoch a príliš vysokou infláciou. Rázne kroky ale boli určite potrebné, pretože už je to 20 rokov, čo praskla bublina na trhoch s akciami a nehnuteľnosťami a krajina doteraz nedosiahla rýchlejšieho rastu.

Japonsko čelí tiež hrozbe zo strany Číny, ktorá bude už čoskoro sama bude musieť riešiť problémy so starnúcou populáciou. Japonskí vojenskí stratégovia potom poukazujú hlavne na to, že čínske výdavky na zbrojenie sú asi trikrát vyššie ako výdavky v Japonsku. Obe krajiny medzi sebou vedú spory o niektoré územia. Kým západ debatuje o tom, či je Čína hrozbou, Japonsko už o tom nepochybuje.

Problémy Japonska sú tak zložité, že z nich nemožno vyvodiť niekoľko jednoduchých poučení. Pozitívna je snaha o udržanie sociálnej solidarity a dodržanie sľubov daných svojim občanom. Za to ale krajina platí vysokú cenu. Ochrana pracovných miest u starších ľudí so sebou nesie horšie príležitosti pre mladých. Odmietnutie väčšej imigrácie sťažuje riešenie problému starnúcej populácie. Sociálna kohézia je pekná vec, ale je čudné, keď niekto preferuje roboty pred imigrantmi. Aj tak je ale dnes nálada v Japonsku oveľa lepšia ako pred rokmi. Energická vláda v súčasnej dobe vytvára nádej, že sa Japonsku podarí vymaniť sa zo stagnácie. Ekonomický rast dosahuje takmer 4 %. Sledujme ďalej japonské školáčky a babičky, za pozornosť ale stojí aj Šinzó Abe.

Autorom je Gideon Rachman, šéfkomentátor denníka Financial Times.